Chrastoš arizonský (sidewinder) (Crotalus cerastes) — malý púštny chrastoš Sonory a Mohave — charakteristické "rohy" nad…

Q: Čo je sidewinding pohyb a prečo ho má chrastoš arizonský?

Sidewinding je jedinečný typ pohybu — chrastoš sa pohybuje bočne (laterálne) po piesku , telo sa dotýka povrchu len 2 bodmi súčasne , rytmický pohyb 30–40 ráz/min, rýchlosť 2–4 km/h. Adaptácia na púštny piesok : (1) minimalizovanie kontaktu s horúcim pieskom (povrch piesku 60–80 °C v lete — kontakt s pieskom by spôsobil popálenie tela); (2) maximalizovanie trakcie na sypkom piesku (bočný kontakt vytvára charakteristické "trail" v tvare J — herpetológovia identifikujú sidewindera z stôp); (3) vyhýbanie sa zapadnutiu do dunaže (klasický pohyb hada by zapadol). Konvergentná evolúcia : 3 hady sveta majú sidewinding pohyb , evolučne nepríbuzné, ale spoločná adaptácia na púštny piesok: Crotalus cerastes (USA), Cerastes cerastes (vretenica rohatá, Sahara), Bitis peringueyi (Peringueyova vipera, Namibia).

Q: Aký je rozdiel medzi chrastošom arizonským a inými rattlesnakes USA?

Hlavné rozdiely : (1) Veľkosť — chrastoš arizonský 45–80 cm (najmenší), C. atrox 120–180 cm, C. viridis 90–150 cm; (2) Pohyb — chrastoš arizonský sidewinding (laterálny po piesku), iné rattlesnakes klasický plížiaci pohyb ; (3) "Rohy" nad očami — chrastoš arizonský jediný US rattlesnake s rohmi (supraokulárne šupiny), iné druhy bez rohov; (4) Areál — chrastoš arizonský Sonoran + Mohave + Colorado Desert , iné druhy širšie areály; (5) Jed — chrastoš arizonský menej nebezpečný (LD50 4 mg/kg, objem 20–80 mg), iné rattlesnakes (LD50 14,5 mg/kg ale objem 300–800 mg = celkovo nebezpečnejšie); (6) Strava — chrastoš arizonský jaštery 55 % + cicavce 35 % , iné rattlesnakes cicavce 70 %+ ; (7) Aktivita — chrastoš arizonský nočná v lete (extrémne púštne teploty), iné rattlesnakes denno-nočné variabilne; (8) Hibernácia — chrastoš arizonský krátka 2–3 mesiace , iné rattlesnakes 5–7 mesiacov.

Q: Čo robiť pri stretnutí s chrastošom arizonským v Arizone alebo Mohave?

NIKDY neutekajte rýchlo . Pravidlá: (1) Zastaňte alebo pomaly ustúpte bez náhlych pohybov; (2) Pri počutí rattle — okamžite zastaňte, pomaly ustúpte; (3) Minimálna bezpečná vzdialenosť 2 m — chrastoš arizonský útočí na vzdialenosť 0,4–0,8 m; (4) Nikdy nepokúšajte sa ho odchytiť ani fotografovať z blízka ; (5) POZOR pri sand dunes a piesočných cestičkách — chrastoš môže byť zahrabaný pod pieskom; (6) Pri uhryznutí — okamžite k najbližšej nemocnici s antivenómom (CroFab dostupný v USA, EU cez Klinika exotických zvierat); transport pomalý chôdza alebo automobil (nie behom), paralyzát končatín nad uhryznutím; (7) NIKDY nesnažte sa vysať jed , NIKDY nepoužívajte turniket; (8) Fotografujte hada pre identifikáciu (z bezpečnej vzdialenosti); (9) POZOR pri kempinkoch v Sonore alebo Mohave : kontrolujte topánky pred obuvaním ráno (chrastoš môže byť zahrabaný pod pieskom v okolí kempinka); (10) POZOR pri trail-running na piesočných cestičkách — chrastoš ležia v noci na chodníkoch (slnenie / lov).

Q: Sú "rohy" chrastoša arizonského skutočné rohy?

NIE — sú to špecializované supraokulárne šupiny , nie skutočné rohy (z kosti). "Rohy" sú kožné výrastky nad očami — modifikované šupiny zdvihnuté kolmo k povrchu lebky. Funkcia : (1) Ochrana očí pred pieskom — pri zahrabovaní pod piesok (sand-buried ambush) by piesok poškodil oči, "rohy" vytvárajú "ochranný štít"; (2) Sun-shade — chránia oči pred intenzívnym púštnym slnkom; (3) Kamufláž — narúšajú obrys hlavy, splývajú s prevahou kameňov a koreňov. Konvergentná evolúcia s Saharskou vretenicou rohatou ( Cerastes cerastes ) : obe druhy mají "rohy" nad očami a sidewinding pohyb — adaptácia na púštny piesok. Druhové meno cerastes z gréckeho "keras" (roh) je zhodné u oboch druhov — herpetológovia 19. storočia rozpoznali tento znak, ale neuvedomili si evolučnú nezávislosť. Skutočné rohy z kosti majú niektoré jaštery ( Phrynosoma — "horned lizards") a ramoneraku.

Q: Je chrastoš arizonský chránený alebo ohrozený?

NIE — IUCN: LC (Least Concern, 2007) . Populácia v Sonore, Mohave, Colorado Desert stabilná . Hrozby : (1) Urbanizácia Phoenix a Tucson (Arizona) — strata habitatu; (2) Cestná premávka — najmä v Sonoran Desert (Tucson, Yuma, San Diego), chrastoše ležia na cestách v noci pre teplo; (3) Klimatické zmeny — posun areálu severnejšie, ale stratí južné populácie v Sonore; (4) Strata kangaroo rats (Dipodomys) kvôli urbanizácii — chrastoše stratia úkryty a korisť; (5) Off-road vehicles v Mohave a Sonore — narúšajú habitat. Žiadny CITES status . Lokálna ochrana : Arizona Game and Fish Department : chrastoš arizonský chránený v štátnych parkoch (Saguaro NP, Sonoran Desert NM); Joshua Tree NP, Death Valley NP, Mojave National Preserve — kľúčové refugium; Mexický status : NOM-059-ECOL-2010 Pr (na nízkom riziku).

Q: Kde v Európe a v SR môžem vidieť chrastoša arizonského v ZOO?

V SR aktuálne nedržaný . V EU drží : (1) Zoo Praha (ČR) — Pavilón hadov (Severoamerická púštna sekcia), 1 jedinec; (2) Zoo Berlin (Nemecko) — Reptilienhaus, 1 jedinec. Chrastoš arizonský je vzácne držaný v EU ZOO kvôli špecifickým chovným podmienkam (vysoký basking 38 °C, hlboký piesok, nízka vlhkosť 25–40 %). V USA : Arizona-Sonora Desert Museum (Tucson — najlepšia expozícia, viacero jedincov, edukačné prednášky o sidewinding pohybe), Phoenix Zoo (Arizona Trail), San Diego Zoo (Reptile Walk), Living Desert Zoo and Gardens (Palm Desert, California). Najbližšia ZOO s chrastošom arizonským pre slovenských návštevníkov : Zoo Praha (~330 km). Pri pozorovaní v ZOO: vždy za sklenenou bariérou, vzdelávacie tabule poskytujú informácie o sidewinding pohybe (videá), "rohoch", púštnych adaptáciách.

Výživa

Jaštery — sceloporus, biegli, gekony (~55 %) 55%

Drobné cicavce — kangaroo rats, myši Peromyscus (~35 %) 35%

Vtáky a vajcia — ojedinele (~5 %) 5%

Iné hady — mladé hady (~3 %) 3%

Hmyz — sezónne mláďatá (~2 %) 2%

Odporúčané potraviny

Jaštery — sceloporus (Sceloporus), "horned lizards" (Phrynosoma), gekony banded gecko (Coleonyx variegatus) — základ stravy mláďat
Drobné cicavce — kangaroo rats (Dipodomys), myši Peromyscus, woodrats (Neotoma)
Vtáky — drobné púštne druhy (vzácne)
Vajcia hniezdiacich vtákov na zemi — sezónne
Iné hady — mladé hady, drobné hady (Tantilla)
Voda — pije zriedka, hydratuje z koristi (~60 % vody z koristi)
V zajatí (ZOO) — mrazené hlodavce (myši, drobné krysy), jaštery (mealworms pre mláďatá)
Vajcia kuracie ako variabilita stravy v ZOO
Hibernácia v zime — krátka (2–3 mesiace), bez kŕmenia pri 12–15 °C
Ambushový predátor — čaká pod pieskom ("sand-buried hunting") s len očami a pit organs nad povrchom

Zakázané potraviny

CHRASTOŠ NIE JE DOMÁCI MILÁČIK — len ZOO a odborné výskumné zariadenia
V SR žiadny chov bez špecializovanej licencie ŠOP SR
Voľne ulovené hlodavce — riziko parazitov, Cryptosporidium
Manipulácia bez snake hook + snake tongs — VŽIVOTNE NEBEZPEČNÉ
Žiadne deti, žiadne domáce zvieratá v okolí
Kŕmenie počas zvliekania alebo hibernácie — odmieta jedlo
Plytké terárium bez bezpečnostných zámkov — chrastoš môže uniknúť

Tip od odborníka Chrastoš arizonský (Crotalus cerastes) je špecializovaný púštny predátor Sonory a Mohave — strava jaštery (~55 %, base mladých) a drobné cicavce (~35 %, dospelé). Hlavná korisť: kangaroo rats (Dipodomys) — kľúčový vzťah, chrastoš často využíva opustené nory kangaroo rats pre úkryt aj loví ich; jaštery sceloporus, "horned lizards" (Phrynosoma); banded gecko (Coleonyx variegatus). Lovecká stratégia: sand-buried ambush — chrastoš sa zahrabe do piesku (typicky 50–80 % tela pod pieskom) s len očami a pit organs nad povrchom, čaká 8–24 hodín pri stope koristi. Pri prejdení koristi rýchle uhryznutie a uvoľnenie. Detekcia tepla: infračervené jamky efektívne aj v noci a v piesku. V zajatí: mrazené hlodavce (myši ~20 g) 1× za 2–3 týždne. POZOR — chrastoš arizonský JE JEDOVATÝ, ale menej nebezpečný než iné rattlesnakes: LD50 4 mg/kg myš, malý objem jedu (20–80 mg na uhryznutie). Mortality bez antivenómu 1–5 % (s antivenómom <1 %), morbidita nekróza tkanív menej výrazná než C. atrox. Antivenóm CroFab + Anavip.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Chrastoš arizonský produkuje pri ohrození rattle — keratínové články chvosta, frekvencia 50–110 Hz, intenzita 50–70 dB (počuteľné z 5–10 m vo voľnej krajine). Menší rattle než C. atrox. Adaptácia — každé zvliekanie pridá nový článok.

Priľnavosť

CHRASTOŠ ARIZONSKÝ NIE JE DOMÁCI MILÁČIK. Žiadna manipulácia bez špecializovaného vybavenia (snake hook, snake tongs). Pri uhryznutí jedovatý, hoci menej nebezpečný než C. atrox kvôli menšiemu objemu jedu. V EU drží Zoo Praha, Zoo Berlin. V SR aktuálne nedržaný.

Aktivita

Stredne aktívny — chrastoš arizonský je nočný v lete (vyhýbanie sa horúčave 40–45 °C v Sonore a Mohave), dennoaktívny v jari a jeseň. Aktivita 8–9 mesiacov ročne (marec–november), krátka hibernácia 2–3 mesiace (december–február, južný areál). Územie 1–5 ha (najmenšie spomedzi rattlesnakes). Pohyb jedinečný sidewinding (laterálny pohyb po piesku, 2–4 km/h) — vyhýbanie sa horúcemu piesku a maximalizovanie trakcie.

Reč

Plazy nedokážu vokalizovať reč. Chrastoš arizonský má rattle (chrastítko) ako varovný signál.

Hlasový prejav a reč

Chrastoš arizonský produkuje pri ohrození rattle — keratínové články chvosta vibrujúce 60–100 ráz/sek, frekvencia 50–110 Hz, intenzita 50–70 dB. Menší rattle než C. atrox (4–6 článkov u dospelých). Defenzívna stratégia: chrastoš pri stretnutí s ľuďmi najprv varuje rattle, útok je posledná možnosť. Pri stretnutí v Sonore alebo Mohave: pomalý ústup bez náhlych pohybov, minimálna bezpečná vzdialenosť 2 m (chrastoš arizonský útočí na vzdialenosť 0,4–0,8 m).

Dokáže hovoriť? Plazy nedokážu vokalizovať reč. Chrastoš arizonský má len rattle ako varovný signál.

Typické zvuky

Rattle (chrastítko) — keratínové články chvosta vibrujúce 60–100 ráz/sek, frekvencia 50–110 Hz, intenzita 50–70 dB, počuteľné 5–10 m
Varovné syčanie — hrdelné "chsss" 2–3 sek, súčasne s rattle
Šuchotanie pri sidewinding pohybe po piesku — typický púštny zvuk
Klikanie čeľustí pri uchopení koristi (jašterica, myš)
Tlmený vzdych pri prehĺtaní koristi
Tlmené trecie zvuky pri zahrabovaní pod piesok

Sezónny kalendár

Prostredie a požiadavky

Biotop (príroda a ZOO)

V prírode — piesočné duny a aridné kamenisté svahy Sonory a Mohave (0–1 800 m n. m.). V ZOO — terárium 1,5×1×0,8 m, púštne vykurovanie 24–32 °C, basking 38 °C, vlhkosť 25–40 %

Chrastoš arizonský obýva najsuchšie biotopy spomedzi rattlesnakes — piesočné duny, kamenisté svahy, kreozotové kríky, mesquite. Hlavné lokality: Sonoran Desert (Arizona, Sonora), Mohave Desert (Kalifornia, Nevada), Colorado Desert (Baja California). V ZOO terárium min. 1,5×1×0,8 m, hlboký piesok (5–10 cm) pre zahrabovanie, kamenné lavičky, úkryty. UVB 5–8 %.

Nadmorská výška (príroda)

0–1 800 m n. m. v Sonore a Mohave (Death Valley, Big Bend)

Chrastoš arizonský žije od hladiny mora (Death Valley, najnižšie miesto USA -86 m) po 1 800 m n. m. (Sonoran Desert vyššie hradby). Maximum populácie 0–600 m n. m. (centrum dun a aridných oblastí).

Úkryt (kangaroo rat burrows)

Opustené nory kangaroo rats (Dipodomys), drobných cicavcov, alebo zahrabovanie pod piesok

Chrastoš arizonský kľúčový vzťah s kangaroo rats (Dipodomys) — využíva ich opustené nory pre úkryt aj loví ich. Alternatívne zahrabe sa pod piesok (50–80 % tela pod povrchom) s len očami a pit organs nad povrchom. Krátka hibernácia 2–3 mesiace v opustených norách.

Teplota (terárium / príroda)

V prírode 5–45 °C (povrch piesku 60–80 °C v lete). V ZOO termogradient 24–32 °C, basking 38 °C, nočná 22–24 °C; krátka hibernácia 12–15 °C

Chrastoš arizonský adaptovaný na extrémne púštne teploty — povrch piesku 60–80 °C v lete (chrastoš nočná aktivita), zimné nočné teploty 0–5 °C (krátka hibernácia 2–3 mesiace).

Voda a vlhkosť

Vlhkosť 25–40 % (najnižšia spomedzi rattlesnakes), miska na vodu vzácne, hydratuje z koristi (~60 % vody)

Chrastoš arizonský je extrémny xerofyt — adaptovaný na púštnu suchosť (vlhkosť 5–25 % v Sonore a Mohave). Hydratuje hlavne z koristi (kangaroo rats 60–70 % voda). V ZOO miska s vodou, postrek minimálny (1× týždenne).

Spoločnosť (chov a príroda)

Solitérny chov v zajatí. V prírode solitérny počas aktívnej sezóny, krátke kolektívne hibernácie

Chrastoš arizonský je solitérny počas aktívnej sezóny. Krátke kolektívne hibernácie v opustených norách kangaroo rats (5–20 chrastošov spolu). V ZOO vždy chovať individuálne. Komunikácia chemická (Jacobsonov orgán).

Rozmnožovací cyklus

Párenie (jar)

Apríl až máj — 4–6 týždňov

Chrastoš arizonský sa rozmnožuje v jari (apríl–máj) po krátkej hibernácii. Samce vyhľadávajú samice po feromónových stopách. Combat dance samcov — vzpriamujú telá, vzájomne sa pretláčajú. Kopulácia 2–6 hodín. Polygamné — jeden samec sa pári s 2–3 samicami.

Tehotenstvo (ovoviviparita)

Apríl až september — 4–5 mesiacov

Chrastoš arizonský je vajcoživorodý druh (ovoviviparita) — samica nesie vajcia vnútri tela 4–5 mesiacov, inkubujú v vajcovodoch pri 28–32 °C. Samica zníži kŕmenie, vyhľadáva slnečné miesta pre basking.

Pôrod (živé mláďatá)

August až október — 4–18 živých mláďat (typicky 8–10)

Chrastoš arizonský rodí živé mláďatá — samica rodí 4–18 mláďat v auguste–októbri. Pôrod 4–18 hodín. Pri pôrode: dĺžka 15–20 cm, hmotnosť 5–10 g, plne samostatné a plne jedovaté. Po pôrode mláďatá okamžite rozutekajú. Samica typicky 1 pôrod za 2 roky.

Mláďatá (juvenilné štádium)

Prvý rok — strava jaštery, rýchly rast

Mláďatá plne samostatné a plne jedovaté od pôrodu. Prvé jedlo: drobné jaštery (sceloporus, banded gecko), občas drobné cicavce. Kŕmny rozvrh v ZOO 1× týždenne. Úmrtnosť v prírode prvé 6 mesiacov ~70 % (predátory: sovy, jastraby, kojoty, kingsnakes). Rast 15 cm/rok prvých 2 rokov. Pohlavná zrelosť 2–3 roky.

Samostatnosť a životnosť

Samostatné od narodenia; dospelé 2–3 roky; životnosť 12–17 rokov v zajatí

Chrastoš arizonský žije v zajatí 12–17 rokov, v prírode 5–10 rokov (drobnejší rattlesnake, kratšia životnosť než C. atrox). Dospelosť 2–3 roky. Hlavné príčiny úmrtia: cestná premávka (najmä v Arizone), úmyselné zabíjanie, strata habitatu (urbanizácia Phoenix a Tucson), klimatické zmeny.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Chrastoš arizonský (sidewinder)	Chrastoš západný diamantový	Chrastoš prerijný	Vretenica rohatá (Cerastes cerastes)	Vretenica obyčajná (SR jedovatá)
Dĺžka	45–80 cm	120–180 cm	90–150 cm	40–60 cm	50–70 cm
Váha	150–300 g	1,5–4 kg	0,5–1,5 kg	150–400 g	50–180 g
Dožitie	12–17 r	15–25 r	10–20 r	10–15 r	10–15 r
Hlučnosť	3/5	5/5	4/5	4/5	3/5
Cena (SK)	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC
Povaha	Malé telo, charakteristické "rohy" nad očami, sidewinding pohyb	Robustné telo, sivohnedé diamantové vzory	Stredné štíhle telo, žlto-zelené pozadie	Saharská púštna vipera, "rohy" nad očami, sidewinding (konvergentná evolúcia!)	Krátke robustné telo, cik-cak pás
Dostupnosť v SR	Sonora + Mohave + Colorado Desert (USA + Mexiko)	Juhozápad USA + severné Mexiko	Stredné USA + južná Kanada	Sahara (Egypt, Maroko, Líbya, Sudán)	Eurázia — SR karpatské pasienky

Choroby a prevencia

Respiračná infekcia (RI)

vysoká

Príznaky: Otvorené ústa, sliny okolo úst, sykavé dýchanie, lethargia

Hlavná príčina: nesprávna teplota a vlhkosť. Liečba: antibiotiká (Baytril), zvýšenie teploty. Bez liečby smrť za 2–4 týždne.

Stuck shed (zlé zvliekanie)

stredná

Príznaky: Kúsky kože na očiach, chvoste, hlavných šupinách

Hlavná príčina: nedostatočná vlhkosť. Liečba: vlhký kúpeľ 28 °C 10–15 min.

Stomatitis (zápal úst)

vysoká

Príznaky: Žltkavé sliny, opuchnuté ďasná, krvácanie

Bakteriálna infekcia úst. Liečba: antibiotiká + chirurgické vyčistenie.

Parazitóza — pásomnice, kokcídiá

stredná

Príznaky: Chudnutie, hnačka, viditeľné parazity v stolici

Liečba: Praziquantel, Fenbendazol.

Dehydratácia (vysoká pri zlej hydratácii v zajatí)

vysoká

Príznaky: Stratená elasticita kože, vsadené oči, lethargia

Hydratujte z koristi (myš ~70 % voda) + miska na vodu. Pri ťažkej dehydratácii subkutánna injekcia Ringer's lactate od veterinára.

Prevencia POZOR — CHRASTOŠ ARIZONSKÝ JE JEDOVATÝ, hoci menej nebezpečný než iné rattlesnakes. Edukačné info: (1) NIKDY ako domáci miláčik; (2) Pri stretnutí v Sonore alebo Mohave púšti pomalý ústup, minimálna bezpečná vzdialenosť 2 m; (3) Pri uhryznutí — okamžite k najbližšej nemocnici s antivenómom (CroFab v USA, EU cez Klinika exotických zvierat Bratislava); (4) Pravidlá prvej pomoci: pomalý transport, paralyzát končatín nad uhryznutím, NIKDY nesnažte sa vysať jed alebo aplikovať turniket; (5) Mortality bez antivenómu 1–5 %, s antivenómom <1 %; (6) POZOR pri kempinkoch v Sonore: chrastoš môže byť zahrabaný v piesku, kontrolujte topánky pred obuvaním; (7) Edukačné centrá: Phoenix Zoo, Arizona-Sonora Desert Museum (Tucson), Joshua Tree NP, Death Valley NP visitor centers.

Zaujímavosti

1

Charakteristické "rohy" nad očami — chrastoš arizonský má jedinečné "rohy" nad očami (špecializované supraokulárne šupiny zdvihnuté ako kožné výrastky) — chránia oči pred pieskom pri zahrabovaní pod povrch.

2

Jedinečný 'sidewinding' pohyb — chrastoš arizonský sa pohybuje bočne (laterálne) po piesku — telo sa dotýka povrchu len 2 bodmi súčasne. Adaptácia na púštny piesok: minimalizovanie kontaktu s horúcim pieskom (60–80 °C), maximalizovanie trakcie.

3

Konvergentná evolúcia sidewinding — sidewinding pohyb je konvergentnou evolúciou medzi 3 druhmi hadov sveta: Crotalus cerastes (Severná Amerika), Cerastes cerastes (vretenica rohatá, Sahara), Bitis peringueyi (Peringueyova vipera, Namibia) — evolučne nepríbuzné, ale spoločná adaptácia na púštny piesok.

4

Najmenší rattlesnake (okrem trpasličích druhov) — chrastoš arizonský 45–80 cm (rekord 82 cm), hmotnosť 150–300 g — najmenší rattlesnake okrem trpasličích druhov C. concolor (60 cm), C. willardi.

5

Menší jed než iné rattlesnakes — chrastoš arizonský má menej nebezpečný jed než iné rattlesnakes — LD50 4 mg/kg myš, malý objem (20–80 mg na uhryznutie). Mortality bez antivenómu 1–5 %, s antivenómom <1 %.

6

Kľúčový vzťah s kangaroo rats — chrastoš arizonský má kľúčový vzťah s kangaroo rats (Dipodomys) — využíva ich opustené nory pre úkryt aj loví ich (~30 % stravy v centrálnych Sonore).

7

Vajcoživorodý druh (ovoviviparita) — chrastoš arizonský rodí živé mláďatá (4–18 na pôrod), nie vajcia. Mláďatá plne jedovaté od pôrodu.

8

Sand-buried ambush hunting — chrastoš arizonský zahrabe sa pod piesok (50–80 % tela pod povrchom) s len očami a pit organs nad povrchom — čaká korisť 8–24 hodín.

9

Nočná aktivita v lete — chrastoš arizonský je nočný v lete (vyhýbanie sa horúčave 45 °C v Sonore a Mohave), dennoaktívny v jari a jeseň.

10

Krátka hibernácia — chrastoš arizonský má len krátku hibernáciu 2–3 mesiace (december–február) — kratšia než iné rattlesnakes (kvôli mierne zimám v Sonore a Mohave).

Taxonomická klasifikácia

species Chrastoš arizonský (sidewinder)

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Reptilia (plazy)

Rad Squamata (šupinaté)

Podrad Serpentes (hady)

Čeľaď Viperidae (vretenicovité)

Podčeľaď Crotalinae (jamkáče / pit vipers)

Rod Crotalus Linnaeus, 1758

Druh C. cerastes (Hallowell, 1854)

Poddruhy Reptile Database uznáva C. cerastes s 3 poddruhmi: (1) C. c. cerastes (Mojave Desert Sidewinder, nominátna — nominátna Mojave Desert), (2) C. c. cercobombus (Sonoran Desert Sidewinder — Sonora Mexiko, južná Arizona), (3) C. c. laterorepens (Colorado Desert Sidewinder — Colorado Desert južná Kalifornia, Baja California Mexiko). Niektoré pramene laterorepens považujú za samostatný druh. Druh popísal americký zoológ Edward Hallowell v roku 1854 ako Crotalus cerastes. Druhové meno cerastes z gréckeho "keras" (roh) — odkaz na charakteristické "rohy" nad očami (špecializované supraokulárne šupiny). Rod Crotalus z gréckeho "krotalon" (chrastítko). Konvergentná evolúcia s africkou vretenicou rohatou (Cerastes cerastes) — obe druhy mají "rohy" nad očami a sidewinding pohyb, ale evolučne nepríbuzné (americký chrastoš vs africká vipera — adaptácia na púštny piesok).

Často kladené otázky

Sidewinding je jedinečný typ pohybu — chrastoš sa pohybuje bočne (laterálne) po piesku, telo sa dotýka povrchu len 2 bodmi súčasne, rytmický pohyb 30–40 ráz/min, rýchlosť 2–4 km/h. Adaptácia na púštny piesok: (1) minimalizovanie kontaktu s horúcim pieskom (povrch piesku 60–80 °C v lete — kontakt s pieskom by spôsobil popálenie tela); (2) maximalizovanie trakcie na sypkom piesku (bočný kontakt vytvára charakteristické "trail" v tvare J — herpetológovia identifikujú sidewindera z stôp); (3) vyhýbanie sa zapadnutiu do dunaže (klasický pohyb hada by zapadol). Konvergentná evolúcia: 3 hady sveta majú sidewinding pohyb, evolučne nepríbuzné, ale spoločná adaptácia na púštny piesok: Crotalus cerastes (USA), Cerastes cerastes (vretenica rohatá, Sahara), Bitis peringueyi (Peringueyova vipera, Namibia).

Hlavné rozdiely: (1) Veľkosť — chrastoš arizonský 45–80 cm (najmenší), C. atrox 120–180 cm, C. viridis 90–150 cm; (2) Pohyb — chrastoš arizonský sidewinding (laterálny po piesku), iné rattlesnakes klasický plížiaci pohyb; (3) "Rohy" nad očami — chrastoš arizonský jediný US rattlesnake s rohmi (supraokulárne šupiny), iné druhy bez rohov; (4) Areál — chrastoš arizonský Sonoran + Mohave + Colorado Desert, iné druhy širšie areály; (5) Jed — chrastoš arizonský menej nebezpečný (LD50 4 mg/kg, objem 20–80 mg), iné rattlesnakes (LD50 14,5 mg/kg ale objem 300–800 mg = celkovo nebezpečnejšie); (6) Strava — chrastoš arizonský jaštery 55 % + cicavce 35 %, iné rattlesnakes cicavce 70 %+; (7) Aktivita — chrastoš arizonský nočná v lete (extrémne púštne teploty), iné rattlesnakes denno-nočné variabilne; (8) Hibernácia — chrastoš arizonský krátka 2–3 mesiace, iné rattlesnakes 5–7 mesiacov.

NIKDY neutekajte rýchlo. Pravidlá: (1) Zastaňte alebo pomaly ustúpte bez náhlych pohybov; (2) Pri počutí rattle — okamžite zastaňte, pomaly ustúpte; (3) Minimálna bezpečná vzdialenosť 2 m — chrastoš arizonský útočí na vzdialenosť 0,4–0,8 m; (4) Nikdy nepokúšajte sa ho odchytiť ani fotografovať z blízka; (5) POZOR pri sand dunes a piesočných cestičkách — chrastoš môže byť zahrabaný pod pieskom; (6) Pri uhryznutí — okamžite k najbližšej nemocnici s antivenómom (CroFab dostupný v USA, EU cez Klinika exotických zvierat); transport pomalý chôdza alebo automobil (nie behom), paralyzát končatín nad uhryznutím; (7) NIKDY nesnažte sa vysať jed, NIKDY nepoužívajte turniket; (8) Fotografujte hada pre identifikáciu (z bezpečnej vzdialenosti); (9) POZOR pri kempinkoch v Sonore alebo Mohave: kontrolujte topánky pred obuvaním ráno (chrastoš môže byť zahrabaný pod pieskom v okolí kempinka); (10) POZOR pri trail-running na piesočných cestičkách — chrastoš ležia v noci na chodníkoch (slnenie / lov).

NIE — sú to špecializované supraokulárne šupiny, nie skutočné rohy (z kosti). "Rohy" sú kožné výrastky nad očami — modifikované šupiny zdvihnuté kolmo k povrchu lebky. Funkcia: (1) Ochrana očí pred pieskom — pri zahrabovaní pod piesok (sand-buried ambush) by piesok poškodil oči, "rohy" vytvárajú "ochranný štít"; (2) Sun-shade — chránia oči pred intenzívnym púštnym slnkom; (3) Kamufláž — narúšajú obrys hlavy, splývajú s prevahou kameňov a koreňov. Konvergentná evolúcia s Saharskou vretenicou rohatou (Cerastes cerastes): obe druhy mají "rohy" nad očami a sidewinding pohyb — adaptácia na púštny piesok. Druhové meno cerastes z gréckeho "keras" (roh) je zhodné u oboch druhov — herpetológovia 19. storočia rozpoznali tento znak, ale neuvedomili si evolučnú nezávislosť. Skutočné rohy z kosti majú niektoré jaštery (Phrynosoma — "horned lizards") a ramoneraku.

NIE — IUCN: LC (Least Concern, 2007). Populácia v Sonore, Mohave, Colorado Desert stabilná. Hrozby: (1) Urbanizácia Phoenix a Tucson (Arizona) — strata habitatu; (2) Cestná premávka — najmä v Sonoran Desert (Tucson, Yuma, San Diego), chrastoše ležia na cestách v noci pre teplo; (3) Klimatické zmeny — posun areálu severnejšie, ale stratí južné populácie v Sonore; (4) Strata kangaroo rats (Dipodomys) kvôli urbanizácii — chrastoše stratia úkryty a korisť; (5) Off-road vehicles v Mohave a Sonore — narúšajú habitat. Žiadny CITES status. Lokálna ochrana: Arizona Game and Fish Department: chrastoš arizonský chránený v štátnych parkoch (Saguaro NP, Sonoran Desert NM); Joshua Tree NP, Death Valley NP, Mojave National Preserve — kľúčové refugium; Mexický status: NOM-059-ECOL-2010 Pr (na nízkom riziku).

V SR aktuálne nedržaný. V EU drží: (1) Zoo Praha (ČR) — Pavilón hadov (Severoamerická púštna sekcia), 1 jedinec; (2) Zoo Berlin (Nemecko) — Reptilienhaus, 1 jedinec. Chrastoš arizonský je vzácne držaný v EU ZOO kvôli špecifickým chovným podmienkam (vysoký basking 38 °C, hlboký piesok, nízka vlhkosť 25–40 %). V USA: Arizona-Sonora Desert Museum (Tucson — najlepšia expozícia, viacero jedincov, edukačné prednášky o sidewinding pohybe), Phoenix Zoo (Arizona Trail), San Diego Zoo (Reptile Walk), Living Desert Zoo and Gardens (Palm Desert, California). Najbližšia ZOO s chrastošom arizonským pre slovenských návštevníkov: Zoo Praha (~330 km). Pri pozorovaní v ZOO: vždy za sklenenou bariérou, vzdelávacie tabule poskytujú informácie o sidewinding pohybe (videá), "rohoch", púštnych adaptáciách.

Veľké papagáje

Stredné papagáje

Malé papagáje

Ostatné

Žako

Agapornis

Vaza

Alexandre a Eklektus

Madovia

Lorikuly

Indo-Pacifik

Kakadu a Lori

Populárne druhy

Rozely a Neofemy

Špeciálne druhy

Zdravie a choroby

Chov a starostlivosť

Anatómia

Právne informácie

Chrastoš arizonský (sidewinder)