Rosnička zelená (Hyla arborea) — najmenšia európska žaba 5 cm - adhézne dúchy, farebný kameleón,…

Q: Je rosnička zelená chránená na Slovensku?

ÁNO — prísne chránený druh podľa Vyhlášky 24/2003 Z. z. (príloha č. 4) a Zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zakázaný odchyt, držanie, chov, transport a predaj . Porušenie je priestupkom s pokutou. Rosnička je tiež chránená európskou legislatívou — Smernica o biotopoch (Príloha IV), Bernský dohovor (Príloha II). V prírode pozorujte, nechytajte .

Q: Ako prilákať rosničky do záhrady?

Vybudujte záhradný rybník s plytkou časťou (30–80 cm), vodnou vegetáciou (orobinec, trsťovie) a pozvoľným brehom. Vysádzajte kroviny v okolí rybníka (trnky, vŕby, lisky, ostružiny) — rosničky ich využívajú na denný oddych a lov. Nepoužívajte pesticídy a umelé hnojivá. Nechajte hromady listia a kameňov — slúžia ako zimoviská. Neintrodukujte ryby do rybníka — žerú pulce a ikry. Obmedzte nočné osvetlenie — svetlo ruší kvákanie.

Q: Čím sa rosnička zelená odlišuje od iných žiab?

Adhézne disky na prstoch — jediná európska žaba schopná liezť po stromoch, listoch, sklách a stenách. Zelená farba s hladkou kožou (nie bradavicová ako ropucha). Malý vzrast — 3–5 cm (najmenšia európska žaba). Boční tmavý pruh od nozdry cez oko po slabinu. Mení farbu od zelenej po hnedú/sivú. Extrémne hlasné kvákanie samca — rezonančný vak pod hrdlom.

Výživa

Hmyz (muchy, komáre, moly) — 50 % 50%

Pavúky a drobné článkonožce — 20 % 20%

Chrobáky a mravce — 15 % 15%

Húsenice a larvy — 10 % 10%

Slimáčiky a iný mäkkýše — 5 % 5%

Odporúčané potraviny

Muchy, komáre a moly — hlavná zložka potravy, lovené na vegetácii v noci
Pavúky (rôzne druhy) — aktívne lovené na listoch a vetvách stromov
Chrobáky (drobné druhy) — chrúst, lienky, nosatce
Mravce — zbierané z listov a vetiev
Húsenice a larvy hmyzu — dôležitý zdroj proteínu v lete
Drobné slimáčiky — príležitostná korisť na vlhkej vegetácii
Vošky a červce — zbierané z listov krovín
Koníky a kobylky (malé) — lovené na lúkach pri krovinách

Zakázané potraviny

Rastlinná potrava — rosničky sú striktné predátory, nekonzumujú rastliny
Veľký hmyz presahujúci veľkosť hlavy — riziko udusenia
Mŕtva korisť — loviac reflexom reagujú len na pohybujúcu sa korisť
Jedovaté druhy hmyzu — intuitívne sa vyhýbajú výstražne sfarbeným druhom

Tip od odborníka Rosnička zelená (Hyla arborea) je striktný hmyzožravec (insektivor) — loví výlučne živý hmyz a drobné bezstavovce na vegetácii. V prírode konzumuje muchy, komáre, moly, pavúky, chrobáky, mravce a húsenice. Lovné techniky: vyčkávací predátor — sedí nehybne na liste a bleskurýchlym vymrštením lepkavého jazyka (10 ms) chytá korisť. Nočný lovec — aktívna od súmraku, loví na osvetlených miestach (pouličné lampy priťahujú hmyz). Adhézne disky na prstoch umožňujú lezenie po hladkých listoch, sklách a stenách budov pri love.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Rosnička zelená je denný tichý druh — cez deň sedí nehybne na zelenom liste. V noci počas párenia (apríl–jún) samce produkujú extrémne hlasné kvákanie počuteľné na 1–2 km — jeden z najhlasnejších európskych obojživelníkov. Mimo sezóny párenia je prakticky tichá.

Priľnavosť

Rosnička zelená je divoký chránený druh — manipulácia zakázaná. V prírode je plachá, pri dotyku skáče preč. Koža produkuje slabé peptidové sekrécie (nie nebezpečné, ale umývanie rúk nutné). Nie je vhodná na držanie alebo hladkanie — stres z manipulácie môže byť smrteľný pre takýto malý druh (3–5 cm).

Aktivita

Nočný druh (nocturnálny) — cez deň sedí nehybne na liste alebo vetve, typicky v slnečnej pozícii pre termoreguláciu. Aktívna od súmraku — loví hmyz, presúva sa po vegetácii. Sezónne správanie: jar (apríl–jún) migrácia k vodným plochám na párenie, leto na stromoch a krovinách, jeseň migrácia k zimoviskám, zima hibernácia pod zemou.

Reč

Obojživelníky nemajú schopnosť napodobeniny ľudskej reči. Rosnička zelená komunikuje výlučne species-specifickým kvákaním — samce majú veľký zvukový vak pod hrdlom, ktorým produkujú hlasné opakované „rep-rep-rep" volanie na pritiahnutie samíc.

Hlasový prejav a reč

Rosnička zelená je jeden z najhlasnejších európskych obojživelníkov. Samce počas párenia (apríl–jún) nafukujú veľký rezonančný vak pod hrdlom a produkujú opakované hlasné „rep-rep-rep-rep" volanie, 4–6 opakovaní za sekundu. Zbory desiatkov samcov vytvárajú ohlušujúci koncert počuteľný na vzdialenosť 1–2 km. Intenzita jedného samca dosahuje až 90 dB z 50 cm — porovnateľné s motorkou. Mimo párenia je prakticky tichá.

Dokáže hovoriť? Obojživelníky nedokážu napodobiť ľudskú reč. Rosnička zelená komunikuje výlučne kvákaním samcov počas reprodukčnej sezóny — zvukový vak pod hrdlom slúži ako rezonátor pre hlasné „rep-rep-rep" volanie.

Typické zvuky

Kvákanie samca — hlasné rytmické „rep-rep-rep" 4–6× za sekundu, počuteľné na 1–2 km
Zbory samcov — desiatky až stovky samcov kváka synchrónne pri rybníkoch v apríli–júni
Výstražný skrik — krátke pisknutie pri náhlom chytení predátorom
Uvoľňovacie volanie — samec chytený iným samcom pri amplexe vydáva krátke „kvák"

Sezónny kalendár

Nočná aktivita apríl–október — loví hmyz na vegetácii, stromoch a krovinách po súmraku

Párenie apríl–jún — samce vytvárajú hlasné zbory pri vodných plochách, zvukové vaky nafúknuté

Znáška ikier v malých zhlukov (20–50 vajíčok) prichytených na vodné rastliny

Metamorfóza pulcov po 2–3 mesiacoch — opustia vodu v júli–auguste ako malé žabky 1,5 cm

Hibernácia október–marec — pod kameňmi, v pôde, pod listím, v norách hlodavcov

Prostredie a požiadavky

Biotop (divočina)

Kroviny, okraje lesov, záhrady a mokrade v blízkosti stojatých vôd (rybníky, mŕtve ramená, zaplavené lúky)

Rosnička zelená obýva teplé nížinné oblasti s bohatou vegetáciou v blízkosti stojatých vôd. Preferuje slnečné kroviny a okraje lesov — trávi deň na listoch stromov a kríkov (vŕby, trnky, lisky, ostružiny) vo výške 0,5–3 m. Na párenie migruje k plytkovým stojatým vodám s bohatou vodnou vegetáciou (rybníky, jazierka, zaplavené lúky). V SR najhojnejšia v Podunajskej nížine, Východoslovenskej nížine a Záhorí.

Nadmorská výška

100–600 m n. m. (v SR typicky nížiny do 300 m)

Rosnička zelená v SR žije prevažne v nížinách 100–300 m n. m., výnimočne do 600 m n. m. v teplých kotlinách. Preferuje teplé oblasti s priemernou ročnou teplotou nad 8 °C. V strednej Európe sa vyskytuje od úrovne mora po 800 m n. m., v južnej Európe (Balkán, Taliansko) aj vyššie.

Úkryt a hibernácia

Cez deň na zelených listoch kríkov a stromov; hibernácia v norách hlodavcov, pod kameňmi, v komposti

Cez deň rosnička sedí nehybne na zelenom liste — maskovanie farbou (zelená sa mení na hnedú/sivú podľa pozadia). Hibernuje od októbra do marca pod zemou: v norách hlodavcov, pod kameňmi, pod koreňmi stromov, v hromadách listia, v pivniciach. Toleruje mierny mráz (prežíva teploty do −3 °C v úkryte).

Vodné prostredie (párenie)

Plytké stojaté vody s vegetáciou — rybníky, jazierka, zaplavené lúky, mŕtve ramená riek

Rosnička nie je celoročne vodná — vodu využíva len počas párenia (apríl–jún). Preferuje plytké stojaté vody (30–100 cm hĺbka) s bohatou vodnou vegetáciou (orobince, trsťovie, vodné byliny). Po párení sa vracia na suchozemské biotopy (kroviny, záhrady, lesy).

Rozmnožovací cyklus

Kvákanie a amplexus

Apríl–jún — samce kváka od súmraku pri vode 2–4 týždne

Samce rosničky zelenej migrujú k vodným plochám v apríli (pri teplote vody 10–12 °C) a začínajú intenzívne kvákanie po súmraku. Nafúknu rezonančný zvukový vak pod hrdlom a produkujú rytmické „rep-rep-rep" volanie. Zbory desiatkov samcov počuteľné na 1–2 km. Samice sa priblížia a vyberú si samca podľa hlasitosti a vytrvalosti kvákovania. Amplexus axilárny (samec drží samicu za prednými nohami) — trvá niekoľko hodín.

Kladenie ikier

Zhluky 20–50 vajíčok, celkovo 200–1000 za sezónu

Samica kladie ikry v malých zhlukov (galkách) po 20–50 vajíčok, prichytených na vodné rastliny pod hladinou. Celkovo 200–1000 vajíčok za sezónu (v 3–10 zhlukoch). Vajíčka priemeru 1,5 mm, obklopené priehľadným rosolovitým obalom. Samec ich oplodňuje vonkajšie (počas amplexu).

Vývoj pulcov

Liahnutie po 7–14 dňoch, metamorfóza za 2–3 mesiace

Pulce sa liahnu po 7–14 dňoch (závisí od teploty vody). Pulce rosničky sú drobné, zelenkasté až hnedé, s vysokým plutevným lemom na chvoste. Živia sa riasami, detritom a drobným planktónom. Metamorfóza za 50–90 dní (júl–august) — pulec stráca chvost, vyrastajú nohy, prechádza na pľúcne dýchanie.

Juvenilné žabky

Malé žabky (1,5 cm) opúšťajú vodu v júli–auguste

Po metamorfóze malé žabky (1–1,5 cm) opúšťajú vodu a presúvajú sa na kroviny a vegetáciu. Sú jasno zelené ako dospelé. Prvú zimu prežívajú pod listím a kameňmi. Pohlavná dospelosť v 2–3 rokoch. Mortalita juvenilov veľmi vysoká (>90 %) — predátory (vtáky, hady, ryby v pulčom štádiu).

Životnosť a dospievanie

Pohlavná dospelosť 2–3 roky; životnosť 5–10 rokov v divočine

Rosnička zelená sa dožíva 5–10 rokov v divočine (rekord 15 rokov). Pohlavná dospelosť v 2–3 rokoch (samce skôr). Hlavné príčiny úmrtia: predácia (hady — užovka obojková, vtáky — bocian biely, volavka), strata biotopov, pesticídy, premávka na cestách počas jarnej migrácie, chytridiomykóza.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Divoký chránený druh — nie na chov

Rosnička zelená je zákonom chránený divoký druh — v SR zakázaný odchyt, držanie a chov (Vyhláška 24/2003, Zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny). Pozorovanie v prírode je vhodné — budovanie záhradného rybníka s vegetáciou pritiahne rosničky prirodzene.

1

Vybudujte záhradný rybník s plytkou časťou (30–80 cm) a bohatou vegetáciou — rosničky sa nasťahujú samy

2

Vysádzajte kroviny v okolí rybníka (trnky, vŕby, lisky) — rosničky ich využívajú na denný oddych

3

Nepoužívajte pesticídy v záhrade — rosničky sú citlivé na chemikálie

4

Nechajte hromady listia a kameňov v záhrade — slúžia ako zimoviská

5

Nikdy nechytajte a neodnášajte rosničky — zákonom chránené, pokuta

6

Obmedzte nočné osvetlenie pri rybníku — svetlo ruší kvákanie samcov

Porovnanie s podobnými druhmi

	Rosnička zelená (H. arborea)	Skokan hnedý (R. temporaria)	Ropucha obyčajná (B. bufo)	Skokan zelený (P. esculentus)	Ropucha zelená (B. viridis)
Dĺžka	3–5 cm	6–10 cm	8–15 cm	8–11 cm	6–10 cm
Váha	5–15 g	30–100 g	50–150 g	50–90 g	30–80 g
Dožitie	5–10 r	5–10 r	10–12 r	5–8 r	7–10 r
Hlučnosť	5/5	1/5	1/5	1/5	3/5
Stav IUCN	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC
Povaha	Zelená, adhézne disky, mení farbu, stromová	Hnedý, tympanum veľké, suchozemský	Hnedá bradavicová koža, parotid žľazy	Zelený vodný skokan, hybridogenetický	Zelené škvrny na svetlom podklade
Areál	Stredná + Z Európa; v SR nížiny	Celá Európa; v SR od nížin po Tatry	Celá Európa; v SR bežná	Celá Európa; v SR bežný	J + Stred. Európa; v SR nížiny

Choroby a prevencia

Chytridiomykóza (Batrachochytrium dendrobatidis) — globálna hrozba obojživelníkov

vysoká

Príznaky: Olupovanie kože, letargia, strata reflexov, abnormálne sedenie s natiahnutými nohami

Najväčšia infekčná hrozba obojživelníkov celosvetovo — huba Batrachochytrium dendrobatidis (Bd) napáda keratinizovanú kožu, narúša osmotickú reguláciu a elektrolytovú rovnováhu. Spôsobila vyhynutie >90 druhov obojživelníkov globálne. V SR potvrdená prítomnosť Bd v populáciách žiab. Rosnička zelená je mierně citlivá — niektoré populácie koexistujú s Bd bez masového úhynu.

Ranavirus — vírusová infekcia obojživelníkov

vysoká

Príznaky: Krvácanie kože, opuchy končatín, hemoragické lézie, rýchle uhynutie

Ranavirus (čeľaď Iridoviridae) spôsobuje masové úhyny obojživelníkov — hlavne lariev a juvenilov. Symptómy: krvácanie kože a vnútorných orgánov, opuchy, letargia, smrť do niekoľkých dní. Prenos vodou a priamym kontaktom. V Európe dokumentované epidémie v populáciách žiab. Žiadna liečba — prevencia spočíva v ochrane biotopov a hygienických opatreniach pri monitoringu.

Parazitárne infekcie (trematódy, nematódy)

stredná

Príznaky: Deformácie končatín (extra nohy), letargia, znížená kondícia

Trematódy rodu Ribeiroia spôsobujú deformácie končatín u žiab (extra nohy, chýbajúce nohy) — metacerkárie sa ukladajú do končatín lariev a narúšajú vývoj. Nematódy parazitujú v tráviacom trakte. Vysoká intenzita parazitózy oslabuje imunitu a znižuje reprodukčný úspech.

Prevencia Rosnička zelená je divoký druh citlivý na kvalitu životného prostredia — bioindikátor zdravia ekosystému. Hlavné ohrozenia: (1) Strata biotopov — vysúšanie mokradí, intenzívne poľnohospodárstvo, zástavba; (2) Pesticídy — insekticídy ničia potravu (hmyz) a priamo poškodzujú kožu obojživelníkov; (3) Premávka — masové uhynutia počas jarnej migrácie k rybníkom; (4) Chytridiomykóza a Ranavirus — infekčné ochorenia; (5) Klimatická zmena — posun sezón, vysúšanie páriacich biotopov. Ochrana: budovanie záhradných rybníkov, žabie podchody pod cestami, obmedzenie pesticídov, ochrana mokradí.

Zaujímavosti

1

Jediná európska stromová žaba — rosnička zelená je jediný európsky druh z čeľade Hylidae (rosničkovité) — celosvetovo má táto čeľaď >1000 druhov, ale v Európe len tento jeden. Adhézne disky na prstoch (modifikované prísavky) umožňujú lezenie po hladkých listoch, skle a stenách.

2

Mení farbu ako chameleón — rosnička dokáže meniť sfarbenie od jasno zelenej cez olivovú, hnedú až po sivú — farba sa mení podľa teploty, vlhkosti, pozadia a nálady (stres). Zmena farby trvá 20–60 minút a je riadená hormónmi (melanocyty v koži).

3

Najhlasnejšia európska žaba — samec rosničky produkuje kvákanie až 90 dB z 50 cm (hlasitosť motorky) vďaka rezonančnému vaku pod hrdlom. Zbory desiatkov samcov sú počuteľné na 1–2 km. Kvákanie „rep-rep-rep" opakované 4–6× za sekundu, celé noci v apríli–júni.

4

Adhézne disky — prísavky na prstoch — na konci každého prsta má rosnička rozšírený disk s hexagonálnymi bunkami vylučujúcimi slizový film — kombinácia kapilárnych síl a slizkej adhézie umožňuje lezenie po mokrých listoch, skle a dokonca prevísnutých povrchoch.

5

Bioindikatívny druh — rosničky sú citlivé na kvalitu prostredia — ich prítomnosť v krajine indikuje zdravý ekosystém s čistou vodou, bohatou vegetáciou a minimálnym používaním pesticídov. Ústup rosničiek = varovný signál ekologických problémov.

6

Meteorologická žaba — ľudová tradícia hovorí, že rosnička predpovedá počasie — kváka hlasnejšie pred búrkou a teplým počasím. V skutočnosti reaguje na zmeny barometrického tlaku a vlhkosti — zvýšená aktivita pri poklese tlaku (pred dažďom) je skutočný jav.

Taxonomická klasifikácia

species Rosnička zelená

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Amphibia (obojzivelniky)

Rad Anura (žaby)

Čeľaď Hylidae (rosničkovité)

Rod Hyla Laurenti, 1768

Druh H. arborea (Linnaeus, 1758)

Často kladené otázky

ÁNO — prísne chránený druh podľa Vyhlášky 24/2003 Z. z. (príloha č. 4) a Zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zakázaný odchyt, držanie, chov, transport a predaj. Porušenie je priestupkom s pokutou. Rosnička je tiež chránená európskou legislatívou — Smernica o biotopoch (Príloha IV), Bernský dohovor (Príloha II). V prírode pozorujte, nechytajte.

Vybudujte záhradný rybník s plytkou časťou (30–80 cm), vodnou vegetáciou (orobinec, trsťovie) a pozvoľným brehom. Vysádzajte kroviny v okolí rybníka (trnky, vŕby, lisky, ostružiny) — rosničky ich využívajú na denný oddych a lov. Nepoužívajte pesticídy a umelé hnojivá. Nechajte hromady listia a kameňov — slúžia ako zimoviská. Neintrodukujte ryby do rybníka — žerú pulce a ikry. Obmedzte nočné osvetlenie — svetlo ruší kvákanie.

Samce rosničky patria k najhlasnejším európskym obojživelníkom — veľký rezonančný zvukový vak pod hrdlom zosilňuje kvákanie na 90 dB z 50 cm (porovnateľné s motorkou). Kvákanie slúži na pritiahnutie samíc a označenie teritória. Samice si vyberajú samcov podľa hlasitosti, frekvencie a vytrvalosti kvákovania — hlasnejší samec = zdatnejší partner. Zbory desiatkov samcov vytvárajú ohlušujúce nočné „koncerty" počuteľné na 1–2 km.

Adhézne disky na prstoch — jediná európska žaba schopná liezť po stromoch, listoch, sklách a stenách. Zelená farba s hladkou kožou (nie bradavicová ako ropucha). Malý vzrast — 3–5 cm (najmenšia európska žaba). Boční tmavý pruh od nozdry cez oko po slabinu. Mení farbu od zelenej po hnedú/sivú. Extrémne hlasné kvákanie samca — rezonančný vak pod hrdlom.