Salamandridae (salamandrovité)
Mlok obyčajný je úplne nemý druh — žiadna vokalizácia. Komunikácia počas párenia: samec predvádza tanečný rituál (waving, fanning) s rozvinutou chrbtovou plachtou a svadobným sfarbením pred samicou.
Samec mloka obyčajného v párenom období získava vysokú chrbtovú plachtu (sail) a výrazné svadobné sfarbenie: oranžové brucho s čiernymi bodkami, tmavé pozdĺžne pruhy na hlave, modrastý odlesk na bokoch. Tanečný rituál: samec sa postaví pred samicu, vlní chrbtovú plachtu a fánuje feromóny chvostom smerom k samici. Po akceptácii samec uloží spermatofór (balíček spermií) na dno, samica ho prijme kloákou.
Samica kladie 200–400 vajec (priemer 1,5–2 mm) jednotlivo — každé vajce starostlivo zabalí zadnými končatinami do listu vodnej rastliny (Elodea, Myriophyllum). Proces kladenia trvá 2–4 týždne. Jednotlivé zabalenie chráni vajcia pred predáciou rýb a bezstavovcov.
Inkubácia 10–20 dní — závisí od teploty vody (pri 15 °C ~14 dní, pri 20 °C ~10 dní). Larvy pri vyliahnutí merajú 6–10 mm a majú vonkajšie žiabre (pernaté výrastky za hlavou). Prvé dni sa živia žĺtkovým vačkom, potom lovia mikroskopický plankton.
Larvy žijú vo vode 2–3 mesiace, živia sa planktonom a drobnými vodnými bezstavovcami. Metamorfóza: strata vonkajších žiabier, vývoj pľúc, zmena kožnej štruktúry. Pri opustení vody (júl–august) merajú 3–4 cm. Pohlavná zrelosť v 2–3 rokoch. Juvenily žijú suchozemsky 2–3 roky pred prvou návštevou vody na párenie.
Mlok obyčajný je zákonom chránený druh v SR (Vyhláška MŽP SR 24/2003) — odchyt a držanie zakázané bez špeciálneho povolenia. Nie je vhodný ako domáci miláčik. Najlepšia forma „chovu" je vytvorenie vhodného biotopu v záhrade: prírodné jazierko bez rýb, s vodnou vegetáciou a okolitým vlhkým biotopom.
Zákonom chránený v SR — odchyt a držanie zakázané (Vyhláška MŽP SR 24/2003)
Najlepšia ochrana: vytvorenie záhradného jazierka bez rýb s vodnou vegetáciou
Hromady kameňov a dreva v záhrade ako suchozemské úkryty
Žiadne pesticídy v záhrade — mloky sú citlivé na chemikálie
Zachovanie vlhkých biotopov — hromady lístia, kompost, vlhké zákutia
Pozorovanie nočnou baterkou počas jarnej migrácie (marec–apríl)
| Mlok obyčajný (L. vulgaris) | Mlok karpatský (L. montandoni) | Mlok veľký (Triturus cristatus) | Mlok škvrnitý (S. salamandra) | Axolotl (A. mexicanum) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 7–11 cm | 7–10 cm | 12–18 cm | 15–25 cm | 15–30 cm |
| Váha | 1,5–5 g | 1,5–4 g | 5–15 g | 20–50 g | 60–200 g |
| Dožitie | 5–12 r | 5–10 r | 10–15 r | 20–30 r | 10–15 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 3/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN CR |
| Povaha | Najrozšírenejší mlok Európy, samec s chrbtovou plachtou | Karpatský endemit, bez chrbtovej plachty | Najväčší európsky mlok (bez P. waltl), vysoká zúbkovaná plachta | Čierny so žltými škvrnami, jedovatá koža, suchozemský | Neoténny — zachováva žiabre, regeneruje končatiny |
| Areál | Celá Európa + Z Ázia; v SR bežný | Karpaty (PL, SK, UA, RO) | Stredná a severná Európa; v SR vzácnejší | Stredná a južná Európa; v SR horské lesy | Mexiko (jazero Xochimilco); masovo v zajatí |
Príznaky: Kožné lézie, vredy, nadmerné lúpanie kože, letargia, smrť
Bsal (Batrachochytrium salamandrivorans) je najväčšia hrozba pre európske mloky. Táto huba z juhovýchodnej Ázie bola zavlečená do Európy cez pet trade s ázijskými mlokmi. Spôsobila masívne úhyny mlokov škvrnitých v Holandsku (2010) a šíri sa západnou Európou. U mloka obyčajného dokumentovaná vnímavosť na infekciu. Slovensko zatiaľ bez potvrdených prípadov.
Príznaky: Krvácanie, opuch, kožné lézie, letargia, hromadné úhyny v populáciách
Ranavirus (čeľaď Iridoviridae) spôsobuje hromadné úhyny obojživelníkov vrátane mlokov. Symptómy: krvácanie, opuchy, kožné lézie. Šíri sa kontaktom medzi jedincami a kontaminovanou vodou. V SR dokumentované prípady v populáciách žiab, mloky potenciálne ohrozené.
Príznaky: Zníženie počtu rozmnožovacích lokalít, fragmentácia populácie
Hlavná hrozba na lokálnej úrovni: vysychanie tôní a rybníkov kvôli klimatickej zmene, odvodneniu poľnohospodárskej pôdy a urbanizácii. Zarybňovanie malých vodných plôch kapríkmi a okúňmi eliminuje mloky — ryby predujú vajcia a larvy.
Najrozšírenejší mlok Európy — Lissotriton vulgaris sa vyskytuje v celej Európe od Veľkej Británie po západnú Sibír, od Škandinávie po Balkán. V SR patrí medzi najpočetnejšie obojživelníky — bežný v lesoch, záhradách aj parkoch.
Chrbtová plachta (sail) samca — samec v párenom období (marec–máj) vyvinie vysokú zvlnenú chrbtovú plachtu od temena po chvost a výrazné svadobné sfarbenie: oranžové brucho s čiernymi bodkami, modrastý odlesk na bokoch. Po párení plachta zmenšuje.
Tanečný rituál párenia — samec predvádza pred samicou rituálny tanec: postaví sa pred ňu, vlní chrbtovú plachtu, fánuje feromóny chvostom smerom k nej. Po akceptácii uloží na dno spermatofór (balíček spermií), samica ho príjme kloákou.
Vajcia zabalené v listoch — na rozdiel od žiab (hromadná znáška) samica mloka jednotlivo zabaľuje každé vajce do listu vodnej rastliny zadnými končatinami. Proces kladenia 200–400 vajec trvá 2–4 týždne — mimoriadna rodičovská investícia.
Bifázický životný cyklus — striedanie vodnej fázy (jaro — párenie, znáška) a suchozemskej fázy (leto/jeseň — lov na súši). Jarná migrácia: mloky prechádzajú 100–500 m z hibernačných miest k rozmnožovacím jazierkam, často cez cesty — hromadné ťahy sú ohrozené cestnou dopravou.
Regenerácia končatín — mloky vrátane L. vulgaris dokážu regenerovať stratené končatiny, chvost a čiastočne aj oči. Regenerácia je pomalšia ako u axolotla, ale funkčná — stratená noha dorastie za 2–3 mesiace.
Záhradný jazierko — najlepšia ochrana — vytvorenie prírodného jazierka bez rýb v záhrade je najefektívnejšia forma ochrany lokálnej populácie. Jazierko s vodnou vegetáciou, plytkou časťou a okolitým vlhkým biotopom (hromady kameňov, lístie) pritiahne mlokov prirodzene.
Hrozba Bsal z Ázie — huba Batrachochytrium salamandrivorans (Bsal) z juhovýchodnej Ázie bola zavlečená do Európy cez pet trade s ázijskými mlokmi a spôsobila masívne úhyny mlokov v Holandsku. Slovensko je zatiaľ bez potvrdených prípadov, ale Bsal sa šíri západnou Európou.
ÁNO — mlok obyčajný je zákonom chránený druh v SR (Vyhláška MŽP SR č. 24/2003, záujmový druh európskeho významu). Odchyt, držanie, zabíjanie a obchodovanie sú zakázané bez špeciálneho povolenia (výnimka pre vedecký výskum). Sankcie: pokuta pre fyzické osoby do 3 319 €, pre právnické osoby vyššie.
Vytvorte prírodné jazierko bez rýb (min. 2×3 m, hĺbka 30–80 cm) s vodnou vegetáciou (Elodea, Myriophyllum) a plytkou okrajovou časťou. Okolo jazierka: hromady kameňov, pňov a lístia ako suchozemské úkryty. Žiadne pesticídy v záhrade. Žiadne ryby — kapry a okúne predujú vajcia a larvy mlokov. Mloky prídu prirodzene do 1–3 rokov, ak sú v okolí existujúce populácie.
Počas jarnej migrácie (marec–apríl) mloky prechádzajú cez cesty. Ak nájdete mloka na ceste: opatrne ho preneste (mokrými rukami alebo listom) na stranu cesty, kam smeroval (smerom k vode). Nikdy neotáčajte smer. Neklaďte ho do vody priamo — môže byť v suchozemskej fáze. Ideálne: umiestnite do vlhkého biotopu (pod kameň, do lístia) pri najbližšej tôni.
Lissotriton vulgaris (mlok obyčajný) a Lissotriton montandoni (mlok karpatský/bodkovaný) sú blízke príbuzné druhy. Hlavné rozdiely: (1) Areál — mlok obyčajný celoeurópsky, mlok karpatský len Karpaty (Poľsko, SR, Ukrajina, Rumunsko); (2) Chrbtová plachta samca — u mloka obyčajného vysoká a zvlnená, u karpatského nižšia a rovnejšia; (3) Sfarbenie — mlok obyčajný oranžové brucho s bodkami, karpatský jednoduchšie sfarbený; (4) Hybridizácia — v kontaktnej zóne (Karpaty) sa oba druhy krížia.
Morča domáce — nikdy nedržať samostatne, ideálne dve samice alebo kastrovaný samec + samica, klietka minimum 0,7 m² pre dva jedince, štepic neslobodný.