Cryptobranchidae (skrytocchamarovité)
Mlok obrovský japonský je prakticky nemý — jedinou zvukovou produkciou je tiché syčanie pri vypúšťaní vzduchu z pľúc a pleskanie vody pri obrannom pohybe chvosta. Komunikácia je chemická (feromóny) a taktilná.
Samec mloka obrovského japonského stráži svoju noru (den site) celoročne. V auguste–septembri sa stáva den master — aktívne bráni noru pred konkurentmi a priláka jednu alebo viac samíc. Samec oplodní ikry externos — samica nakladie reťazec vajec do nory, samec ich poleje spermiami. Jeden den master môže oplodniť ikry viacerých samíc.
Samica nakladie 400–600 vajec v rôsolovitom reťazci do nory samca. Vajcia priemeru 5–7 mm, obklopené gelatínovou ochrannou vrstvou. Samec stráži ikry celú dobu inkubácie — odháňa predátorov a udržiava prúdenie vody cez ikry pohybom tela.
Inkubácia 40–60 dní — samec stráži ikry nepretržite, občas ich premiestňuje v rámci nory pre lepšie okysličenie. Teplota vody 15–18 °C optimálna. Pri vyliahnutí larvy merajú ~3 cm a majú vonkajšie žiabre.
Larvy majú vonkajšie žiabre a žijú prvé roky ukryté medzi kameňmi v toku. Metamorfóza (strata vonkajších žiabier) nastáva pri dĺžke ~20 cm (vek 3–5 rokov). Dospelé jedince dýchajú primárne cez kožu (kožné dýchanie) a sekundárne pľúcami. Pohlavná zrelosť v 5–10 rokoch pri dĺžke 40–60 cm.
Mlok obrovský japonský je prísne chránený druh — chov výhradne v autorizovaných ZOO a vedeckých inštitúciách. Nie je vhodný na domestikáciu ani domáci chov. V Japonsku zákonom chránený od 1952 ako Special Natural Monument.
PRÍSNE CHRÁNENÝ — Special Natural Monument Japonska od 1952
Chov len v autorizovaných ZOO a vedeckých inštitúciách
CITES Appendix I — medzinárodný obchod zakázaný
V prírode striktne nemanipulovať — silný hryz, hlienovitá koža
V ZOO: chladiaci systém 15–18 °C, silná filtrácia, prietočné akvárium 2000+ L
Kŕmenie v ZOO: ryby, raky, krevety 1–2× týždenne
| Mlok obrovský japonský (A. japonicus) | Mlok obrovský čínsky (A. davidianus) | Mlok pestrý (A. opacum) | Axolotl (A. mexicanum) | Mlok škvrnitý (S. salamandra) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 70–150 cm | 100–180 cm | 8–13 cm | 15–30 cm | 15–25 cm |
| Váha | 15–30 kg | 25–50 kg | 5–10 g | 60–200 g | 20–50 g |
| Dožitie | 60–80 r | 50–60 r | 10–15 r | 10–15 r | 20–30 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 3/5 | 2/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN VU | IUCN CR | IUCN LC | IUCN CR | IUCN LC |
| Povaha | Hnedý s tmavými škvrnami, bradavičnatá koža, plochá hlava | Najväčší obojživelník sveta, tmavohnedý, masívne telo | Čierny so striebristými priečnymi pruhmi | Neoténny — zachováva žiabre, regeneruje končatiny | Čierny so žltými škvrnami, jedovatá koža |
| Areál | Japonsko (Honšú, Šikoku, Kjúšú) | Čína (horské toky centrálnej a JZ Číny) | Východ USA | Mexiko (jazero Xochimilco); masovo v zajatí | Európa (vrátane SR) |
Príznaky: Letargia, strata apetítu, kožné lézie, nadmerné lúpanie kože, abnormálna poloha
Chytridiomykóza je najväčšia pandemická hrozba pre obojživelníky celosvetovo. Huba Batrachochytrium dendrobatidis (Bd) infikuje keratinizovanú kožu a narušuje osmotickú reguláciu a kožné dýchanie. U mloka obrovského japonského dokumentované prípady v divokých populáciách, najmä v kontexte hybridizácie s introdukovaným A. davidianus, ktorý môže byť nosičom patogénov z Číny.
Príznaky: Nie choroba v klasickom zmysle — genetická kontaminácia, strata genetickej integrity druhu
Najvážnejšia hrozba pre druh: čínsky mlok obrovský (A. davidianus) bol dovezený do Japonska pre potravinárske účely a unikol do voľnej prírody. Hybridné jedince sú plodné a geneticky vytláčajú čistý japonský druh. Výskum (Kyoto University 2018) ukázal, že vo viacerých tokoch na Honšú viac ako 50 % jedincov sú hybridy.
Príznaky: Kožné vredy, krvácanie, opuch končatín, letargia, strata apetítu
Bakteriálne infekcie kože (Aeromonas hydrophila, Pseudomonas) a vírusové infekcie (ranavirus) postihujú hlavne stresované jedince v znečistených tokoch alebo v zajatí s nedostatočnou kvalitou vody. Prevencia: čistá, dobre okysličená voda 15–18 °C, minimálne stresové faktory.
Druhý najväčší obojživelník sveta — mlok obrovský japonský dorástá do 150 cm a 25+ kg, ustupuje len blízkemu príbuznému čínskemu mloku obrovskému (A. davidianus, max 180 cm). Ide o živú fosíliu — rod Andrias existuje v takmer nezmenenej forme viac ako 30 miliónov rokov.
Special Natural Monument Japonska — od roku 1952 je jedným z najprísnejšie chránených živočíchov Japonska. V japonskej kultúre nazývaný ōsanshōuo (大山椒魚) — doslova „veľká koreninovoňajúca ryba" (vylučuje hlienovitý sekrét pripomínajúci vôňu japonského korenia sanshō).
Suction feeding — nasávanie koristi — loví metódou podtlakového nasátia: otvára tlamu tak rýchlo, že podtlak vtiahne korisť (ryby, raky) do tlamy za menej ako 0,1 sekundy. Laterálny líniový orgán na hlave detekuje vibrácie koristi vo vode.
Den master — samec-strážca — samce celoročne strážia nory v brehoch tokov. Počas párenia (august–september) sa dominantný samec stáva den master — stráži ikry viacerých samíc 40–60 dní. Ostatné samce sa pokúšajú prepašovať spermie (sneaker males).
Hybridizačná kríza — dovoz čínskeho mloka obrovského (A. davidianus) do Japonska pre potravinárske účely viedol k úniku do voľnej prírody a masívnej hybridizácii. Výskum Kyoto University ukázal, že v niektorých tokoch viac ako 50 % jedincov sú hybridy.
Kožné dýchanie — dospelý mlok obrovský dýcha primárne cez kožu. Koža je pokrytá hustou sieťou krvných kapilár a hlienovitým sekrétom s antimikrobiálnymi vlastnosťami. Pľúcne dýchanie je sekundárne — občas vystúpi na hladinu nadýchať sa.
Životnosť 60–80 rokov — patrí medzi najdlhšie žijúce obojživelníky. Dokumentovaný prípad 52 rokov v Asa Zoo Hiroshima. Pomalý metabolizmus v chladnej vode a absencia predátorov (dospelý je apex predátor v toku) prispievajú k dlhovekosti.
Nočný samotár — striktne nočný druh, cez deň nehybne leží pod skalami. Pohybuje sa pomalou chôdzou po dne rieky. Teritoriálny — samce bránia den sites agresívnymi súbojmi (hryzenie, zápas telami).
NIE — mlok obrovský japonský je prísne chránený druh. V Japonsku je Special Natural Monument od 1952, medzinárodne chránený CITES Appendix I. Akýkoľvek odchyt, predaj alebo držanie divokých jedincov je trestný čin. Chov výhradne v licencovaných ZOO a vedeckých inštitúciách.
V Japonsku: Kyoto Aquarium (najväčšia expozícia, viac ako 20 jedincov), Asa Zoo Hiroshima (záchranný chov), Sumida Aquarium Tokyo. V Európe a Severnej Amerike len vzácne exempláre v špecializovaných akváriách (London Zoo, Smithsonian National Zoo). V prírode: nočné pozorovanie v chladných horských tokoch na Honšú (napr. prefektúra Hyōgo, Okayama) — s miestnym sprievodcom.
Tri hlavné hrozby: (1) Strata biotopu — betónovanie tokov (protipovodňové opatrenia) ničí den sites a znáškoviská; (2) Hybridizácia s čínskym mlokom obrovským (A. davidianus) — dovezený pre potravinárstvo, unikol do prírody, hybridné jedince vytláčajú čistý druh; (3) Znečistenie vody — pesticídy, sediment z odlesňovania, zmena teploty vody kvôli klimatickej zmene.
V prírode odhadovaná životnosť 60–80 rokov, v zajatí dokumentovaný vek 52 rokov (Asa Zoo Hiroshima). Patrí medzi najdlhšie žijúce obojživelníky sveta. Dlhovekosť je výsledkom pomalého metabolizmu v chladnej vode, veľkého tela a pozície apex predátora bez prirodzených nepriateľov v dospelosti.
Mlok obrovský japonský nie je jedovatý, ale dospelý jedinec (až 25 kg, 150 cm) má silné čeľuste schopné bolestivého uhryznutia. Koža je pokrytá hlienovitým sekrétom s charakteristickou vôňou (japonského korenia sanshō). V prírode je plachý a pred ľuďmi uteká — uhryznutie hrozí len pri priamej manipulácii.
Japonský obrovský mlok v horskom potoku.
Biotop japonského obrovského mloka — spolu s rybkami Rhinogobius.
Morča domáce — sociálny hlodavec z Ánd, hmotnosť 700–1200 g, dĺžka 20–25 cm, životnosť 5–8 rokov, vyžaduje denne čerstvé seno a zdroj vitamínu C.
Morča domáce — nikdy nedržať samostatne, ideálne dve samice alebo kastrovaný samec + samica, klietka minimum 0,7 m² pre dva jedince, štepic neslobodný.
