Dendrobatidae (pralesničkovité)
Samce P. terribilis produkujú hlasité trilkové volanie — „trrrrr“, 2–5 sekúnd, 20–30 dB. Jedno z najhlasitejších volaní v Dendrobatidae. Príjemný zvuk, počuteľný z celej miestnosti.
Samec volá trilkovým hlasom. Courtship: vzájomné dotýkanie, samec vedie samicu k znáškovému miestu. Pohlavná zrelosť 14–18 mesiacov.
Samica kladie 15–30 vajíčok (typicky 15–20) — najväčšie znášky v Dendrobatidae. Samec stráži vajíčka.
Inkubácia 12–16 dní. Samec nosí žubrienky na chrbte do vody.
Žubrienky P. terribilis sú väčšie a menej kanibalistické ako u Dendrobates — spoločný odchov v väčšej nádobe možný (ale individuálny stále bezpečnejší). Kŕmenie rybím krmivom, žubrienkovým granulátom.
Froglets 15–20 mm — veľké, robustné. Kŕmenie D. hydei octomilkami a kolemboly s kalciom.
Dospelá veľkosť 4–5 cm, hmotnosť 8–15 g. Tri farebné formy: zlatožltá (najčastejšia), oranžová a mintzelená.
P. terribilis je prekvapivo nenáročná na chov napriek vzácnosti — nebojácna (v prírode nemá predátorov), adaptuje sa rýchlo, aktívne loví, sociálna v skupinách. Pre chovateľov so skúsenosťou s Dendrobates.
Vivárium min. 60×45×45 cm pre skupinu — dôraz na podlahovú plochu
Teplota 22–26 °C, vlhkosť 70–100 %
LED 6500K, 10–12 hod/deň
Kŕmenie denne: D. hydei octomilky + malé cvrčky s kalciom
Vitamín A 1× týždenne
Skupinový chov 3–5 jedincov
NIKDY manipulovať holými rukami
Karanténa 30 dní nových jedincov
CITES Appendix II. IUCN EN — ohrozený v prírode. V pet trade vzácnejšia ako Dendrobates. Zlatožltá forma 60–120 €, oranžová 80–150 €, mintzelená 100–200 €. Dostupnosť obmedzená — špecializovaní chovatelia. Náklady na vivárium: 150–400 €. Ročné prevádzkové: 80–120 €.
| Pralesnička zlatá (P. terribilis) | Pralesnička modrá (D. tinctorius) | Pralesnička pásavá (D. leucomelas) | Pralesnička jahodová (O. pumilio) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 4–5 cm | 4–6 cm | 3–5 cm | 1,7–2,4 cm |
| Váha | 8–15 g | 3–8 g | 3–7 g | 1–2 g |
| Dožitie | 5–10 r | 8–20 r | 10–20 r | 5–10 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 3/5 | 2/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN EN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Najjedovatejší obratlovec, zlatožltá, v zajatí netoxická, sociálna | Najväčšia Dendrobates, Azureus, krotká | Bumblebee, sociálna, hlasitá, starter | Miniatúrna, polymorfná, oofágia |
| Areál | JZ Kolumbia (Choco); v SR veľmi vzácna | Francúzska Guyana; v SR len v zajatí | Venezuela; v SR len v zajatí | Kostarika, Panama; v SR len v zajatí |
Príznaky: Strata slizkého filmu, letargia, úhyn
Pandemická hrozba. Karanténa 30 dní. Len CB jedince.
Príznaky: Deformácia končatín, kŕče, mäkké kosti
Kalcium s D3 pri každom 2. kŕmení. Vitamín A 1× týždenne.
Príznaky: Chudnutie, hnačka
Len CB jedince. Karanténa 30 dní.
Najjedovatejší obratlovec planéty — jedna P. terribilis v prírode obsahuje ~1 mg batrachotoxínu — dosť na zabitie 10–20 ľudí alebo 20 000 myší. Batrachotoxín je 250× silnejší ako strychnín. Žiadne známe antidotum.
Choco Indiáni — otrávené šípy — kmeň Emberá (Choco) v JZ Kolumbii používa jed P. terribilis na otrávenie šípov pre fúkacie pušky — šíp si zachováva jedovatosť >2 roky. Žabu držia nad ohňom — teplo stimuluje sekréciu jedu, šípy sa namáčajú v sekréte.
V zajatí úplne netoxická — batrachotoxín pochádza z chrobákov rodu Choresine (Melyridae) v prírode. V zajatí na octomilkách a cvrčkoch jedovatosť úplne stráca v priebehu mesiacov. Chov bezpečný.
Tri farebné formy — P. terribilis existuje v troch farebných formách: zlatožltá (najčastejšia, najjedovatejšia v prírode), oranžová a mintzelená. Všetky z JZ Kolumbie.
Najväčšie znášky medzi pralesničkami — samica P. terribilis kladie 15–30 vajíčok na znášku — najväčšie znášky v čeľadi Dendrobatidae. Pre porovnanie: D. auratus 3–13, O. pumilio 3–5.
IUCN EN — ohrozený druh — P. terribilis má veľmi obmedzený areál (~5000 km²) v JZ Kolumbii — ohrozený odlesňovaním, ťažbou zlata, pestovaním koky a nelegálnym zberom pre pet trade. IUCN EN (Endangered).
Objavená vedou v 1978 — P. terribilis bola vedecky opísaná až v roku 1978 (Myers, Daly & Malkin) — Choco Indiáni ju poznali stáročia, ale západná veda ju objavila neskoro kvôli odľahlosti biotopu.
Prebojácna — nemá predátorov — v prírode P. terribilis nemá prirodzených predátorov (batrachotoxín odradí všetkých) — preto sa pohybuje otvorene a sebavedomie. Jedný známy predátor: had Liophis (Erythrolamprus) epinephelus — vyvinul rezistenciu na batrachotoxín.
ÁNO — úplne netoxická. Batrachotoxín pochádza z hmyzej koristi v prírode (chrobáky Choresine). V zajatí na octomilkách a cvrčkoch jedovatosť stráca v priebehu mesiacov. CB jedince (narodené v zajatí) nikdy neboli jedovaté. Chov bezpečný — ale odporúčame nemanipulovať holými rukami (ochrana pokožky žaby).
Nie pre úplných začiatočníkov — vzácnejšia a cenovo vyššia. Ale prekvapivo nenáročná na chov — nebojácna, sociálna, nenáročná na kŕmenie. Odporúčame najprv D. leucomelas (1–2 roky skúseností), potom P. terribilis.
60–200 € podľa farebnej formy. Zlatožltá 60–120 €, oranžová 80–150 €, mintzelená 100–200 €. Vzácnejšia ako Dendrobates — vopred objednať u špecializovaného chovateľa.
P. terribilis produkuje batrachotoxín — steroidný alkaloid, ktorý blokuje sodíkové kanály v nervových a svalových bunkách. Zdroj: chrobáky rodu Choresine (Melyridae) — žaba ich zje a sekvestruje jed v kožných žľazách. 1 mg batrachotoxínu = smrteľná dávka pre 10–20 ľudí. Žiadne antidotum.
Phyllobates (3 druhy) sú skutočne nebezpečne jedovaté v prírode (batrachotoxín) — Choco Indiáni ich používali na šípy. Dendrobates sú jedovaté, ale nie smrteľne pre človeka (pumiliotoxíny). V zajatí oba rody netoxické. Phyllobates sú väčšie, sociálnejšie a sebavedomejšie.
Pralesnicka zlata - najjedovatejsia zaba sveta, endemit kolumbijskeho pralesa.
Pralesnicka zlata - Guardian Docs s Lucy Cooke v Kolumbii.
Morča domáce — sociálny hlodavec z Ánd, hmotnosť 700–1200 g, dĺžka 20–25 cm, životnosť 5–8 rokov, vyžaduje denne čerstvé seno a zdroj vitamínu C.
Morča domáce — nikdy nedržať samostatne, ideálne dve samice alebo kastrovaný samec + samica, klietka minimum 0,7 m² pre dva jedince, štepic neslobodný.
