Návod / sprievodca
Africký ulitník (achatina) patrí k najlacnejším a najjednoduchším teráriovým maznáčikom — je tichý, nenáročný a pre deti fascinujúci, lebo ho možno pozorovať aj brať do ruky. Zároveň ide o invázny druh, ktorý sa nesmie nikdy vypustiť do prírody. V tomto sprievodcovi nájdete všetko o teráriu, vlhkosti, vápniku, kŕmení aj o tom, ako zvládnuť jeho enormnú plodnosť.
Aktualizované: máj 2026 · Overené odborné zdroje
Achatina je ideálny prvý bezstavovec: je lacná, dlhovekejšia (pri dobrej starostlivosti aj 5–7 rokov) a úplne tichá — nehryzie, nepichá a nešíri zápach. Pre deti je vďačná, pretože sa pomaly pohybuje, dá sa pozorovať pri jedení a opatrne ju možno vziať aj na ruku. Je to hermafrodit (každý jedinec má samčie aj samičie orgány), takže na rozmnoženie spravidla stačia dva jedince — čo je zároveň aj výzva, o ktorej píšeme nižšie.
Africký ulitník patrí medzi najinváznejšie živočíchy sveta. V USA je federálne zakázaný — nesmie sa dovážať ani chovať, okrem iného preto, že môže prenášať parazita (pľúcneho červa Angiostrongylus), nebezpečného pri nehygienickej manipulácii. V teplých krajinách dokáže zdevastovať úrodu aj domácu faunu.
Stačí plastový box alebo terárium s vekom a vetracími otvormi (veko bráni úniku a udrží vlhkosť). Pre jedného-dvoch jedincov postačí box od cca 20–30 litrov; čím viac priestoru, tým lepšie. Kľúčová je vysoká vlhkosť 70–90 % — ulitník dýcha pľúcami aj cez vlhkú pokožku a v suchu sa zatiahne do ulity a hladuje.
Najčastejšie zanedbaná, ale zásadná vec: ulita je z vápnika a slimák ho potrebuje neustále. Bez prísunu vápnika rastie mäkká, tenká a praskajúca ulita, ktorá ulitníka ohrozuje na živote.
Achatina je bylinožravec a kŕmenie je jednoduché a lacné. Základ tvorí zelenina a listová zeleň, ovocie len striedmo ako pochúťka.
Ako hermafrodit sa achatina rozmnožuje enormne ľahko — jediná znáška môže mať desiatky až stovky vajíčok a zopár jedincov dokáže rýchlo zaplniť celý box. Práve preto je kontrola znášok povinnosťou zodpovedného chovateľa.
V EÚ a na Slovensku sa achatina dnes bežne chová ako maznáčik. Ide však o invázny druh (v USA federálne zakázaný), preto sledujte aktuálnu legislatívu a nikdy ho nevypúšťajte do prírody.
Najčastejšou príčinou je nedostatok vápnika. Do terária vždy patrí sépiová kosť, prípadne drvená vaječná škrupina — slimák ich ohlodáva a buduje z nich pevnú ulitu.
Základom je zelenina a listová zeleň (šalát, uhorka, mrkva, cuketa, púpava), ovocie len striedmo. Nikdy nepodávajte soľ a slané jedlá (smrteľné) ani citrusy a kyslé potraviny.
Vysokú vlhkosť 70–90 % a izbovú teplotu okolo 22–26 °C. Box rosíme odstátou vodou denne a udržiavame hlboký vlhký kokosový substrát, do ktorého sa slimák zahrabáva.
Pravidelne prehľadávajte substrát a vyberajte znášky. Ak mláďatá nechcete, vajíčka zmrazte na 48 hodín a potom zlikvidujte. Vajíčka ani jedince nikdy nevyhadzujte do prírody.
Ruku si navlhčite a slimáka jemne nadvihnite zospodu pod nohou — nikdy ho nedvíhajte za ulitu, dá sa tým poškodiť. Po manipulácii si vždy umyte ruky, deti pod dozorom.