Procyonidae (medvedíkovité)
Kinkajou je výrazne hlasný nočný cicavec. Jeho najtypickejší zvuk je dvojdielny „snort-weedle“ (frkanie zakončené piskľavým tónom), ktorý sa nesie pralesom (a v zajatí bytom) na desiatky metrov. Okrem neho vydáva vysoké piskoty, prenikavé vrieskanie a kvílenie pri vzrušení či nespokojnosti, štekavé a štekľavé zvuky, mäkké vrčivé „churring“ pri spokojnom prehľadávaní a obranné syčanie a vrčanie, keď je vyrušený alebo sa cíti ohrozený. Vokalizácia kulminuje v prvej polovici noci, keď je zviera najaktívnejšie; cez deň pri spánku je prevažne ticho. Hlasitosť a nočný režim robia z kinkajoua rušivého chovanca pre byt a susedov — to je jeden z hlavných dôvodov, prečo majitelia chov nezvládnu.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Večer / po zotmení (hlavné kŕmenie) | Pestrá zmes čerstvého ovocia (banán, mango, papája, melón, bobule) — základ stravy | porcia podľa veľkosti zvieraťa | denne (nočné zviera) |
| Noc (doplnok bielkovín) | Hmyz (cvrčky, šváby), kúsok varenej hydiny/vajca, komerčná dieta pre všežravce/primáty | malá porcia | denne / niekoľkokrát týždenne |
| Pochúťka | Riedený nektár alebo trocha medu, jedlé kvety (kinkajou je v prírode opeľovač) | veľmi malé množstvo | občas (pozor na cukor) |
| Suplementácia | Doplnok vápnika a vitamínov podľa veterinára na exotické cicavce | podľa odporúčania | podľa pokynov veterinára |
| Voda | Čerstvá pitná voda v stabilnej miske/fľaši | stále dostupná | denne meniť |
Kinkajou sa rozmnožuje celoročne, bez výraznej reprodukčnej sezóny — v tropickom prostredí nie je viazaný na konkrétne ročné obdobie. Pohlavná dospelosť nastáva u samíc približne v 1,5–2,5 roka (uvádza sa okolo 820 dní), u samcov skôr (~550 dní / ~1,5 roka). Páreniu predchádza pachová komunikácia — kinkajou si značkuje teritórium a partnera sekrétom kožných žliaz na tvári, hrdle a bruchu. Samce sa môžu o samice medzi sebou prieť. V zajatí treba k pripúšťaniu pristupovať opatrne a pod dohľadom skúseného chovateľa — neznáme dospelé jedince môžu byť agresívne a chov kinkajouov je kvôli náročnosti a legislatíve doménou skúsených chovateľov a zariadení.
Kinkajou je placentárny (živorodý) cicavec — samica nekladie vajcia ani nemá vak (na rozdiel od vačkovcov ako sugar glider). Po oplodnení nosí jedno (zriedka dve) mláďatá v maternici približne 112–118 dní (literatúra uvádza rozsah 98–120 dní). Gravidná samica priberá a v závere gravidity vyhľadáva bezpečný úkryt — dutinu stromu (v zajatí zateplenú búdku/hniezdny box), kde porodí. Počas gravidity potrebuje pokoj, stabilné teplo, kvalitnú vyváženú stravu a doplnok vápnika podľa veterinára. Manipuláciu treba obmedziť na minimum. Pôrod prebieha v úkryte, mimo dosahu rušivých vplyvov.
Samica rodí spravidla jedno mláďa (zriedkavo dve) v úkryte/dutine. Novorodené kinkajou je altriciálne — narodené slepé, s riedkou srsťou a úplne bezmocné, vážiace približne 150–200 g. Oči sa otvárajú zhruba po 7–19 dňoch. Mláďa je plne odkázané na materskú starostlivosť: matka ho dojčí, zohrieva a chráni v úkryte. Chápavý chvost začína mláďa používať na visenie už v prvých týždňoch života. V tomto období je potrebný absolútny pokoj — rušenie môže viesť k zanedbaniu alebo opusteniu mláďaťa samicou. Chov mláďat kinkajoua patrí výlučne do rúk skúseného chovateľa alebo zariadenia.
Mláďa kinkajoua je dojčené približne do 8 týždňov veku, potom postupne prechádza na mäkké ovocie a pevnú stravu. Rastie pomaly v porovnaní s drobnými hlodavcami — plnú veľkosť dosahuje v priebehu prvého až druhého roka. Socializácia v mladom veku je rozhodujúca pre to, či bude jedinec ako dospelý znášanlivý k človeku — ručne odchované a denne jemne kontaktované mláďatá bývajú krotkejšie, no aj tak ostáva kinkajou divým, nepredvídateľným zvieraťom. Mláďa potrebuje vyváženú stravu s dostatkom vápnika a vitamínov pre správny vývin kostry a chrupu. Dospievanie a hormonálne zmeny môžu zmeniť správanie aj u dovtedy krotkého jedinca.
Kinkajou patrí medzi dlhoveké drobné cicavce — v zajatí bežne dožíva 20–25 rokov a viac, dokumentovaný rekord presahuje 38 rokov; vo voľnej prírode je vek nižší kvôli predátorom (mačkovité šelmy, dravce, hady) a strate biotopu. Pohlavná dospelosť nastáva približne v 1,5–2,5 roka. Práve dlhovekosť je jedným z najdôležitejších faktorov pri rozhodovaní o chove — kinkajou je záväzok na dve až dve a pol desaťročia, počas ktorých sa nezmenia jeho nároky na priestor, nočný režim, špecializovanú stravu a veterinárnu starostlivosť. Hlavné príčiny zdravotných problémov a úmrtí v zajatí: nesprávna výživa (obezita z prebytku cukru, podvýživa z výlučne ovocnej stravy, metabolické choroby kostí), stres a stereotypie z nedostatku priestoru a obohatenia, parazitózy a infekcie (najmä u importovaných jedincov), prechladnutie a úrazy. Pri zodpovednej starostlivosti je kinkajou dlhoveký, no mimoriadne náročný spoločník.
Kinkajou je náročné a nepredvídateľné exotické zviera, ktoré nie je domestikované — aj ručne odchovaný a denne socializovaný jedinec ostáva divým cicavcom. Krotenie je možné len pri získaní mladého, ručne odchovaného jedinca a každodennom jemnom kontakte v noci (keď je zviera prirodzene aktívne), s budovaním dôvery na podmienkach zvieraťa, nie majiteľa. Aj tak môže kinkajou kedykoľvek bolestivo pohrýzť alebo poškriabať (frustrácia, prebudenie, nálada, hormonálne výkyvy) — uhryznutie býva hlboké, s rizikom infekcie. Dlhodobá zodpovednosť je obrovská: životnosť 20–25+ rokov, nočný režim narúšajúci spánok, hluk rušiaci susedov, veľký vysoký výbeh s obohatením, špecializovaná strava, riziko zoonóz (salmonelóza, Baylisascaris) a právna regulácia chovu v mnohých krajinách. Pred obstaraním zvážte: priestor na voliéru, kto sa o zviera postará pri dovolenkách a chorobe, dostupnosť veterinára so špecializáciou na exotické cicavce, finančné náklady na dve desaťročia a fakt, že kinkajou je nočný a vy budete musieť prispôsobiť svoj život jemu. Vhodný iba pre skúseného, poučeného a pripraveného chovateľa, nie pre začiatočníka ani rodinu s deťmi.
Pred obstaraním over LEGISLATÍVU svojho štátu — chov kinkajoua môže vyžadovať povolenie/registráciu alebo byť obmedzený (regulovaný exotický cicavec)
Zabezpeč veľký vysoký výbeh/voliéru (orientačne od ~2 × 2 × 2,5 m) s konármi, lanami, hojdačkami a tmavým úkrytom na denný spánok
Stabilné teplo ~20–28 °C bez prievanu (tropický druh) + bohaté obohatenie proti nude a stereotypiám
Strava: prevažne ovocie (frugivor) + komerčná dieta pre všežravce/primáty, hmyz, nektár; doplnok vápnika a vitamínov podľa veterinára
ZAKÁZANÉ: čokoláda/kakao, avokádo, cibuľa/cesnak, mlieko, kofeín, alkohol, slané a spracované jedlá; pozor na obezitu z prebytku cukru
Získaj mladého ručne odchoveného jedinca a socializuj ho jemne a denne — najmä v noci, keď je prirodzene aktívny
Rešpektuj nočný režim — nebuď zviera cez deň (stres a riziko obranného uhryznutia); počítaj s nočným hlukom
Vždy rátaj s NEPREDVÍDATEĽNOSŤOU — možnosť bolestivého uhryznutia aj u krotkého jedinca; NIE pre malé deti
Hygiena a karanténa — riziko zoonóz (salmonelóza, Baylisascaris): denné čistenie, umývanie rúk, vyšetrenie trusu nových jedincov
Zabezpeč veterinára so špecializáciou na exotické cicavce a počítaj so záväzkom na 20–25+ rokov
Kinkajou je drahý a náročný exotický cicavec — samotné zviera z legálneho chovu sa pohybuje rádovo v stovkách až nízkych tisícoch eur (cena sa výrazne líši podľa krajiny, právnej situácie, dostupnosti a toho, či ide o ručne odchovaného jedinca). Podstatne vyššie sú však náklady na chov: veľký vysoký výbeh/voliéra s vybavením a obohatením, vykurovanie, špecializovaná pestrá strava (ovocie, dieta pre všežravce, hmyz, doplnky) a najmä veterinárna starostlivosť u špecialistu na exotické cicavce počas 20–25+ rokov života. NIKDY nekupovať divoodchytené jedince ani zo sivého/ilegálneho obchodu — kinkajou je obeťou ilegálneho obchodu s domácimi miláčikmi, dovoz z divočiny je často nelegálny, eticky neprijateľný a spojený s vysokým rizikom parazitóz a stresu. Pred kúpou vždy over platnú legislatívu svojej krajiny (povolenie, registrácia, podmienky držania) — chov exotických cicavcov býva regulovaný a v niektorých jurisdikciách obmedzený alebo zakázaný.
| Kinkajou (Potos flavus) | Olingo (Bassaricyon spp.) | Nosáľ (Nasua spp.) | Medvedík čistotný (Procyon lotor) | Poletuška líntavá / sugar glider (Petaurus breviceps) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–60 cm telo + ~40–55 cm chvost | 35–47 cm telo + ~40–48 cm chvost | 40–70 cm telo + dlhý chvost | 40–70 cm telo + ~20–40 cm chvost | 12–16 cm telo + ~17 cm chvost |
| Váha | 1,4–4,6 kg | 1,1–1,5 kg | 3–6 kg | 5–12 kg | ~100–160 g |
| Dožitie | 20–25+ r (max. >38) | do ~25 r | ~15 r | ~15–20 r (zajatie) | 10–15 r |
| Hlučnosť | 4/5 | — | — | — | — |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC–NT (podľa druhu) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Nočná stromová šelma s chápavým chvostom a dlhým jazykom, frugivor, opeľovač, živorodá; krotká ale nepredvídateľná | Štíhla nočná stromová šelma podobná kinkajouovi, chvost NIE plne chápavý, frugivor; vzácne v chove | Denná spoločenská šelma s dlhým pohyblivým rypákom, všežravec; aktívna vo dne, žije v skupinách | Známy „racoon“ s maskou na tvári, všežravec, šikovné labky; nočný, prispôsobivý, invázny v Európe | Drobný nočný plachtiaci VAČKOVEC (NIE šelma) s letovou blanou; rodí mláďa do vaku; sociálny |
| Areál | Dažďové pralesy Strednej a Južnej Ameriky; v EÚ/SR len v zajatí | Stredná a Južná Amerika; nie bežný domáci chovanec | Stredná a Južná Amerika; v EÚ len v zajatí/ZOO | Severná Amerika; introdukovaný v Európe (invázny druh) | Austrália, Nová Guinea, okolité ostrovy; v EÚ/SR len v zajatí |
Príznaky: U zvieraťa často bezpríznakové nosičstvo; u nakazeného človeka hnačka, horúčka, kŕče a bolesti brucha
Kinkajou (ako mnohé exotické cicavce a plazy) môže byť bezpríznakovým nositeľom baktérie Salmonella spp. v črevnej flóre a vylučovať ju trusom. Pre samotné zviera nemusí znamenať ochorenie, no pre človeka ide o zoonózu — obzvlášť riziková je pre malé deti (do 5 r), tehotné a imunokompromitované osoby. Prenos: kontakt s trusom, kontaminovaný povrch, ruky pri jedle/tvári. Prevencia: dôsledné umývanie rúk pred a po kontakte, žiadny kontakt zvieraťa s jedlom a tvárou, denné čistenie a dezinfekcia výbehu a misiek, oddelenie od prípravy potravy. Pri tráviacich ťažkostiach po kontakte vyhľadať lekára a uviesť kontakt s exotickým zvieraťom.
Príznaky: U zvieraťa môže byť skrytá; u nakazeného človeka migrácia lariev do CNS/očí — vážne neurologické a očné poškodenie
Kinkajou môže byť hostiteľom črevného škrkavkovitého parazita rodu Baylisascaris (blízko príbuzný nebezpečnému Baylisascaris procyonis medvedíka čistotného). U zvieraťa býva infekcia často skrytá, no pre človeka ide o vážnu zoonózu: pri náhodnom požití vajíčok z trusu môžu larvy migrovať do mozgu, miechy a očí a spôsobiť ťažké neurologické a očné poškodenie (najmä u malých detí). Zdokumentované boli prípady u majiteľov chovaných kinkajouov (CDC). Prevencia: vyšetrenie trusu novooobstaraných a importovaných jedincov u veterinára, pravidelné odčervovanie podľa odporúčania, denné odstraňovanie trusu, dôsledná hygiena a umývanie rúk, žiadny kontakt detí s trusom. Vajíčka Baylisascaris sú v prostredí mimoriadne odolné — dôkladná dezinfekcia je nevyhnutná.
Príznaky: Nadváha, tukové vankúše, letargia, zubný kaz; pri podvýžive naopak chudnutie a slabosť
Nesprávna výživa je jednou z najčastejších príčin zdravotných problémov chovaných kinkajouov. Dva opačné extrémy: (1) priveľa sladkého ovocia a medu → obezita, zubný kaz a tráviace ťažkosti; (2) výlučne ovocná strava bez bielkovín, vápnika a vlákniny → podvýživa a metabolické choroby kostí. Liečba: úprava jedálnička (vyvážená zmes ovocia, komerčnej diety pre všežravce/primáty, hmyzu a doplnkov), postupná redukcia hmotnosti pri obezite a doplnenie vápnika/vitamínov pri deficite — vždy pod dohľadom veterinára. Prevencia: pestrá vyvážená strava od začiatku, obmedzenie cukru a medu, dostatok pohybu vo veľkom výbehu, pravidelná kontrola hmotnosti a chrupu.
Príznaky: Opakované stereotypné pohyby, sebapoškodzovanie, apatia alebo zvýšená agresivita, neochota k interakcii
Kinkajou je inteligentné, aktívne a nočné zviera — pri chove v malom priestore, bez výšky, obohatenia a pri narúšaní nočného režimu trpí nudou, stresom a frustráciou, čo sa prejaví stereotypiami (opakované pohyby), sebapoškodzovaním, apatiou alebo agresiou (vrátane uhryznutí). Príčiny: malá klietka namiesto vysokého výbehu, nedostatok konárov a hračiek, budenie cez deň, samota bez interakcie alebo naopak nútený kontakt. Prevencia a riešenie: veľký vysoký výbeh s konármi, lanami a úkrytom, bohaté a pravidelne obmieňané obohatenie (hľadanie potravy, hračky), rešpektovanie nočného režimu a interakcia na podmienkach zvieraťa. Welfare kinkajoua je v zajatí ľahké nechtiac zanedbať — preto je vhodný len pre pripraveného chovateľa.
Príznaky: Chudnutie napriek apetítu, riedka stolica, apatia, parazity v srsti; pri prechladnutí výtok z nosa, kýchanie, sťažené dýchanie
Najmä u divoodchytených a importovaných jedincov sú časté vnútorné parazity (helminty, prvoky) a vonkajšie parazity (roztoče, kliešte). Respiračné infekcie hrozia pri prechladnutí — kinkajou je tropický druh a neznáša chlad a vlhký prievan. Diagnostika: vyšetrenie trusu a klinické vyšetrenie u veterinára na exotické cicavce. Liečba: cielené antiparazitiká podľa nálezu, ošetrenie ektoparazitov, pri infekcii antibiotiká a podporná liečba, úprava prostredia (teplo). Prevencia: nákup z legálneho chovu (nie divoodchyt), karanténa nových jedincov, pravidelné vyšetrenie trusu (najmä prvý rok), stabilné teplo ~20–28 °C bez prievanu a dobrá hygiena výbehu.
Nie je primát, ale šelma — kinkajou pripomína malú opicu (veľké oči, nočný život, chápavý chvost), no v skutočnosti je šelma z čeľade medvedíkovitých (Procyonidae), príbuzná medvedíkovi čistotnému, nosáľom a olingám. Ide o nápadný príklad toho, ako podobné prostredie (koruny stromov, noc) formuje navonok podobné, no nepríbuzné zvieratá.
Chvost ako piata končatina — kinkajou má plne chápavý (prehensilný) chvost dlhý ako telo, ktorým sa zavesí, drží konár a balansuje vo výškach. K tomu má otáčavé zadné nohy (chodidlo dokáže otočiť až o 180°), takže šplhá aj hlavou dole — ideálne na zber ovocia v korunách.
Medový jazyk — prezývku „honey bear“ (medový medvedík) dostal kinkajou pre extrémne dlhý úzky jazyk (do ~12–13 cm), ktorým vyberá nektár z kvetov a med z hniezd. Práve týmto kŕmením prenáša peľ, takže v pralese pôsobí ako opeľovač a zároveň šíri semená zjedeného ovocia.
Frugivor, ktorý sadí prales — hoci patrí medzi šelmy, kinkajou je prevažne frugivor: ovocie tvorí väčšinu jeho stravy a figy môžu byť až polovica jedálnička. Tým, že zhltne plody a semená vylúči inde, je dôležitým šíriteľom semien tropických stromov.
Dlhovekosť nad 20 rokov — kinkajou je na svoju veľkosť výnimočne dlhoveký: v zajatí bežne dožíva 20–25 rokov, dokumentovaný rekord presahuje 38 rokov. Pre chovateľa to znamená záväzok porovnateľný s dvomi desaťročiami života.
Tvor noci — kinkajou je striktne nočný: cez deň prespáva v dutine stromu a ožíva až po zotmení, najaktívnejší je v prvej polovici noci. Práve preto je pre človeka náročným chovancom — jeho rytmus je opačný než náš a v noci býva hlučný.
Hlasný komunikátor — kinkajou má pestrý repertoár zvukov: typický dvojdielny „snort-weedle“, vysoké piskoty, prenikavé vrieskanie, štekot, vrčivé „churring“ a obranné syčanie. Komunikuje aj pachom — značkuje teritórium a partnera sekrétom kožných žliaz na tvári, hrdle a bruchu.
Krotký, ale nevyspytateľný — ručne odchovaný kinkajou môže byť k majiteľovi prítulný, no nikdy nie je domestikovaný. Aj po rokoch dôvery môže náhle bolestivo pohrýzť (frustrácia, prebudenie, hormóny) — jeho uhryznutie býva hlboké. Preto nie je vhodný pre malé deti.
Obeť ilegálneho obchodu — kinkajou je žiadaným druhom v ilegálnom obchode s exotickými miláčikmi a loví sa aj pre mäso a kožušinu. Dovoz divoodchytených jedincov je často nelegálny, neetický a spojený s vysokým rizikom parazitóz a stresu — preto je dôležité chovať len legálne odchované zvieratá a rešpektovať druhovú ochranu.
Skrytý prenášač chorôb — kinkajou môže navonok zdravý niesť Salmonella a nebezpečného parazita Baylisascaris, ktorých larvy môžu u človeka migrovať do mozgu a očí. Preto je pri chove kľúčová dôsledná hygiena, umývanie rúk a vyšetrenie trusu — najmä v domácnostiach s malými deťmi.
NIE — kinkajou nie je vhodný pre začiatočníkov ani pre rodiny s malými deťmi. Ide o náročného exotického cicavca a divé, nedomestikované zviera, ktoré si vyžaduje skúseného, poučeného a finančne aj časovo pripraveného chovateľa. Hlavné dôvody: (1) dlhodobý záväzok 20–25+ rokov — počas ktorých sa nemenia jeho nároky; (2) striktne nočná aktivita a hluk (piskoty, vrieskanie, churring, buchot v noci) rušiace domácnosť aj susedov; (3) nepredvídateľnosť a riziko bolestivého uhryznutia aj u krotkého jedinca; (4) náročná špecializovaná strava a veľký vysoký výbeh s obohatením; (5) riziko zoonóz (salmonelóza, Baylisascaris); (6) právna regulácia chovu v mnohých krajinách. Pre väčšinu ľudí je kinkajou fascinujúce zviera, ktoré sa najlepšie obdivuje v rešpektujúcom chove alebo vo voľnej prírode, nie v bežnej domácnosti. Kto napriek tomu o chove uvažuje, mal by najprv overiť legislatívu, zabezpečiť priestor a veterinára a realisticky zvážiť dve desaťročia záväzku.
NIE — kinkajou nie je primát ani opica. Hoci sa naň navonok podobá (veľké oči, nočný život, chápavý chvost, šplhanie po stromoch), v skutočnosti je šelma z radu Carnivora a čeľade medvedíkovitých (Procyonidae). Jeho najbližšími príbuznými sú olingá (rod Bassaricyon — najpodobnejšie kinkajouovi), nosále (Nasua — denné spoločenské šelmy s dlhým rypákom), medvedík čistotný (Procyon lotor, severoamerický „racoon“) a kakomicli (Bassariscus). Kinkajou je jediný druh svojho rodu Potos. Podobnosť s opicami je príkladom konvergentnej evolúcie — podobné prostredie (koruny tropických stromov, nočný život) sformovalo navonok podobné, no nepríbuzné zvieratá. Diagnostické znaky kinkajoua: plne chápavý chvost, otáčavé zadné nohy (šplhá hlavou dole), extrémne dlhý jazyk na nektár a hustá zlato-hnedá srsť bez vzoru.
Kinkajou je prevažne frugivor (oportúnny všežravec) — vo voľnej prírode tvorí ovocie 70–90 % stravy (figy môžu byť až polovica), dopĺňa ho nektár, kvety, peľ a hmyz. V zajatí má byť strava pestrá a vyvážená: základ z čerstvého ovocia (banán, mango, papája, melón, hrozno, jablko, bobule) doplnený komerčnou dietou pre všežravce/primáty alebo medvedíkovité, malým množstvom hmyzu a živočíšnej bielkoviny, prípadne riedeným nektárom; nevyhnutný je doplnok vápnika a vitamínov podľa veterinára. Najčastejšie chyby: výlučne ovocná strava (podvýživa, choroby kostí) a prebytok sladkého ovocia/medu (obezita, zubný kaz). Prísne zakázané: čokoláda a kakao (teobromín), avokádo (persín), cibuľa a cesnak, mliečne výrobky, kofeín a alkohol, slané a spracované ľudské jedlá. Kŕmenie je nočné (vtedy je zviera aktívne), čerstvá voda musí byť stále dostupná. Pri zmene stravy a suplementácii vždy konzultovať veterinára na exotické cicavce.
Kinkajou je síce malý a často krotký, no nepredvídateľný — a hryzie. Aj ručne odchovaný a dlhodobo socializovaný jedinec môže náhle bolestivo pohrýzť alebo poškriabať (z frustrácie, pri prebudení cez deň, pri zmene nálady alebo počas hormonálnych zmien). Kinkajou má silný stisk čeľustí a ostré pazúry a jeho uhryznutie býva hlboké, s rizikom infekcie a poškodenia tkaniva. Nejde teda o smrteľne nebezpečné zviera ako veľká šelma, ale o divého cicavca, ktorému nemožno bezvýhradne dôverovať. Riziko zvyšuje budenie cez deň (kinkajou je nočný) a nútený kontakt. K tomu sa pridáva riziko zoonóz (salmonelóza, parazit Baylisascaris). Práve preto nie je vhodný pre malé deti a manipulácia má prebiehať opatrne, v noci a na podmienkach zvieraťa. Krotkosť kinkajoua treba chápať ako podmienečnú, nie samozrejmú.
Kinkajou je placentárny (živorodý) cicavec — nekladie vajcia a nemá vak. Na rozdiel od vačkovcov (napr. sugar glider) sa mláďa vyvíja v maternici. Rozmnožovanie prebieha celoročne, bez výraznej sezóny (tropický druh). Po gravidite približne 112–118 dní (literatúra uvádza rozsah 98–120 dní) samica rodí spravidla jedno mláďa (zriedka dve) v dutine stromu alebo v zateplenom hniezde. Novorodené kinkajou je altriciálne — slepé, takmer holé a bezmocné (~150–200 g), oči sa mu otvárajú zhruba po 1–3 týždňoch. Matka ho dojčí približne 8 týždňov, potom prechádza na mäkké ovocie a pevnú stravu. Pohlavná dospelosť nastáva okolo 1,5–2,5 roka. Počas gravidity a odchovu potrebuje samica absolútny pokoj, stabilné teplo a kvalitnú stravu s vápnikom. Chov mláďat kinkajoua patrí výlučne do rúk skúseného chovateľa alebo zariadenia.
Legálnosť chovu kinkajoua sa líši podľa krajiny a treba ju vždy overiť pred obstaraním. V mnohých jurisdikciách je chov exotických cicavcov regulovaný — môže vyžadovať povolenie, registráciu alebo splnenie podmienok držania, prípadne byť obmedzený či zakázaný; dovoz divoodchytených jedincov je často nelegálny. Pred kúpou si over platnú legislatívu svojej krajiny (povolenie, druhová ochrana, podmienky chovu) na príslušnom úrade. Cena samotného zvieraťa z legálneho chovu sa pohybuje rádovo v stovkách až nízkych tisícoch eur (závisí od krajiny, dostupnosti a odchovu), no podstatne vyššie sú náklady na chov: veľká vysoká voliéra s vybavením a obohatením, vykurovanie, špecializovaná strava a celoživotná veterinárna starostlivosť u špecialistu na exotické cicavce počas 20–25+ rokov. NIKDY nekupuj divoodchytené jedince ani zo sivého/ilegálneho obchodu — podporuje to pytliactvo, je to často nelegálne a riskantné (parazity, stres). Kinkajou je obeťou ilegálneho obchodu s domácimi miláčikmi, preto je zodpovedný a legálny pôvod zásadný.