Lophura — Phasianidae (bažantovité)
Hennache, A., Rasmussen, P. C., Lucchini, V., Rimondi, S. & Randi, E. (2003). Hybrid origin of the imperial pheasant Lophura imperialis (Delacour and Jabouille, 1924) demonstrated by morphology, hybrid experiments, and DNA analyses. Biological Journal of the Linnean Society, 80(4): 573–600.
3 nezávislé línie dôkazov:
Hybridizácia je ďalšou hrozbou pre kriticky ohrozeného L. edwardsi — vyžaduje genetické čistenie chovných línií cez mtDNA screening.
Imperial Pheasant nebol pravidelne filmovaný — captive line vyhynula v 80. rokoch. Dostupné sú iba videá rodičovských druhov a vzácnych hybridov.
Pre videá rodičovských druhov a kontext hybridizácie použite vyhľadávanie:
Imperial Pheasant prezentoval 79-ročnú taxonomickú záhadu. Kým ho DNA nedokázala ako hybrid, bol klasifikovaný ako kriticky ohrozený druh.
V chove Clères Zoo dokumentované hlboké hrkavé volania samca pri toku a wing-whirring (vibrácie krídel) typické pre rod Lophura. Vokalizácia podobná Edwardsovmu bažantovi a striebornému bažantovi. Pri vyplašení ostré pípanie.
V chove samec vykonáva wing-whirring (vibrácie krídel) typické pre rod Lophura. Vystavuje červené tvárové škvrny.
V chove znáška variabilná. Hybridné vajcia môžu mať nižšiu životaschopnosť.
Sedí samica. V chove dokumentovaná inkubácia 22–25 dní.
Kuriatka nidifúgne. V chove životaschopnosť hybridov nižšia ako čistá línia.
V chove (Clères) kuriatka prijímali hmyz a kŕmne zmesi.
V chove zriedka úspešná druhá generácia hybridov. Captive population eventually died out.
| Imperial Pheasant | Edwardsov bažant | Strieborný bažant | L. n. annamensis | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~75 cm | 58–65 cm | 70–90 cm | ~80 cm |
| Váha | ~1 200 g | ~1 100 g | ~1 200 g | ~1 200 g |
| Dožitie | ~12 r (chov) | ~12–15 r | ~15 r | ~15 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | HYBRID (DNA 2003) | IUCN CR, CITES I | IUCN LC | Poddruh L. nycthemera |
| Povaha | L. edwardsi × L. nycthemera annamensis | Možno extinct in wild od 2000, biely chochol | Najrozšírenejší Lophura, bielo-čierne perie | Annamský strieborný bažant, rodič hybridu |
| Dostupnosť v SR | Vietnam, Laos (občasné hybridy) | Centrálny Vietnam (endemit) | JV Ázia, južná Čína | Annam region (centrálny Vietnam) |
Príznaky: Taxonomický „phantom"
Hennache et al. 2003 (Biological Journal of the Linnean Society) — DNA analýza dokázala, že imperial pheasant je hybrid L. edwardsi × L. nycthemera annamensis. IOC v15.2 ho neuznáva.
Príznaky: Strata genetickej čistoty kriticky ohrozeného druhu
Hybridizácia s L. nycthemera ohrozuje prežitie kriticky ohrozeného Lophura edwardsi vo voľnej prírode aj v chove.
Príznaky: Pôvodná línia z Clères Zoo vyhynula
Captive line z pôvodného Delacourovho páru (1923) postupne vyhynula. Po DNA potvrdenie hybridného pôvodu sa ďalšie chovanie nepovažuje za conservation prácu.
Príznaky: Strata oblastí, kde sa rodičovské druhy krížia
Sezónne tropické lesy centrálneho Vietnamu a Laosu sú decimované — to redukuje aj možnosť kríženia rodičovských druhov.
Najslávnejšia hybridná kontroverzia v ornitológii 20. storočia — Imperial Pheasant bol považovaný za platný druh od 1924 (Delacour & Jabouille) až do roku 2003, kedy Hennache et al. (Biological Journal of the Linnean Society) dokázali hybridný pôvod pomocou mtDNA, microsatellites a hybridizačných experimentov.
Hybrid: Lophura edwardsi × L. nycthemera annamensis — krížením kriticky ohrozeného Edwardsovho bažanta a striebornego bažanta (subspecies z Annam, Vietnam). Hybrid s 1990 bol pravdepodobne hybrid L. nycthemera × L. hatinhensis (Vietnam pheasant).
Popísali Jean Théodore Delacour a Pierre Jabouille v roku 1924 z jediného páru, ktorý Delacour priviezol z Vietnamu v roku 1923. Pár sa stal základom captive line v Clères Zoo (Francúzsko).
Iba 2 dokumentované voľne žijúce jedince — 1990 (immature male trapped by rattan collector v Vietname) a 2000. Captive population v Európe „eventually died out".
Jean Théodore Delacour (1890–1985) bol francúzsky/americký ornitológ a kurátor American Museum of Natural History (New York). Špecializoval sa na ázijské bažanty a popísal viaceré druhy.
„L. imperialis nemá taxonomický status a mal by byť odstránený zo zoznamov ohrozených druhov" — Hennache, Rasmussen, Lucchini, Rimondi, Randi 2003. IOC v15.2 ho neuznáva.
Hybridizácia je ďalšou hrozbou pre L. edwardsi — ku conservation breeding pristupuje screenovanie mtDNA a microsatellites pre genetickú čistotu chovných línií.
Symbol × (hybrid) bol pridaný neskôr v latinskej menoslovii — Lophura × imperialis označuje hybridný taxon (nie platný druh).
Nie — DNA štúdia z roku 2003 (Hennache et al., Biological Journal of the Linnean Society) dokázala, že ide o hybrid medzi Edwardsovým bažantom (L. edwardsi) a striebornym bažantom L. nycthemera annamensis. IOC v15.2 ho neuznáva ako platný druh. „L. imperialis nemá taxonomický status a mal by byť odstránený zo zoznamov ohrozených druhov."
Druh popísali francúzski ornitológovia Jean Théodore Delacour a Pierre Jabouille v roku 1924 z jediného páru, ktorý Delacour priviezol z Vietnamu v roku 1923. Tento pár sa stal základom captive line v Clères Zoo (Francúzsko).
Hybrid je Lophura edwardsi (Edwardsov bažant) × L. nycthemera annamensis (strieborný bažant subspecies z Annam). Hybrid s roku 1990 bol pravdepodobne hybrid L. nycthemera × L. hatinhensis (Vietnam pheasant). Dôkaz: mtDNA, microsatellites, hybridizačné experimenty.
Áno, ale iba ako občasný hybrid — vo voľnej prírode boli dokumentované iba 2 jedince: 1990 (immature male trapped by rattan collector) a 2000. Oba boli geneticky potvrdené ako hybridy. Captive population z Clères Zoo „eventually died out".
Voľne žijúce kriticky ohrozený Lophura edwardsi (možno extinct in wild od 2000) sa môže krížiť so striebornými bažantmi (L. nycthemera), čo oslabuje genetickú čistotu a redukuje schopnosť reštaurácie populácie. Hybridi sú spravidla menej fertilní a strácajú adaptácie pre špecifický biotop.
Stredne veľký druh ~75 cm s tmavomodrým perím, holou červenou tvárovou kožou, modrým chocholom (vs biely chochol L. edwardsi a L. swinhoii) a červenými nohami. Samica je hnedá s krátkym erektilným chocholom, čiernohnedým chvostom a primary perami.
Popísali Jean Théodore Delacour (1890–1985) a Pierre Jabouille v roku 1924 z jediného páru, ktorý Delacour priviezol z Vietnamu v roku 1923.
DNA štúdia Hennache et al. (2003) dokázala hybridný pôvod. Symbol × bol pridaný neskôr v latinskej menoslovii — Lophura × imperialis označuje hybridný taxon (nie platný druh).
Zdroj: Hennache et al. 2003 (BJLS), Wikipedia, Avian Hybrids blog.
Areál: Centrálny Vietnam a Laos — historicky tam, kde sa rodičovské druhy (L. edwardsi a L. nycthemera annamensis) krížia.
„L. imperialis nemá taxonomický status a mal by byť odstránený zo zoznamov ohrozených druhov" — Hennache et al. 2003. Hybridy nie sú evolučne samostatné línie a nepodliehajú conservation priority.
