Tragopan — Phasianidae (bažantovité)
3 diagnostické znaky vs T. caboti, T. satyra, T. temminckii: (1) žltá holá tvárová koža (vs červená u satyra, modrá u Temmincka, oranžová u Caboto); (2) najväčší tragopan — samec ~2 kg; (3) SV India a Bhután — bez prekrývania s Tragopan caboti (JV Čína).
Vlastné znaky:
Druh je extrémne plachý — videá vo voľnej prírode sú vzácne. Najlepšie pozorovacie lokality: Eaglenest WS (Arunachal Pradesh, India) a Sakteng WS (východný Bhután).
Blytov tragopan vo voľnej prírode Bhutánu — vzácne dokumentárne zábery
Pre viac videí použite vyhľadávanie:
Vyhľadať na YouTubeTichý druh — vokalizácia najsilnejšia pri toku v apríli–máji. Samec vydáva hlboké stenanie „wa-aaa" trvajúce ~3 s, doplnené kvákavými volaniami. Toto volanie sprevádza vizuálny tok s rozvinutým modrým lappetom a žltou tvárovou kožou. Pri vyplašení ostré „kuck-kuck" pri vzlete.
Samec sa nadvihne, predvádza žltú tvárovú kožu a rozvinuje modrý hrdelný „lappet". Tok sprevádza hlboké stenanie „wa-aaa".
Vajcia krémovo-béžové s rusto-červenými škvrnami, ~55 × 45 mm. Hniezdo výnimočne v strome 2–6 m vysoko.
Sedí výhradne samica, samec stráži teritórium. Inkubácia začína od posledného vajca.
Kuriatka nidifúgne — pokryté hnedo-strakatým páperím. Letajú v ~14 dňoch — adaptácia na hniezdenie v strome.
Mláďatá prijímajú najmä hmyz, neskôr listy a bobule. Rodina spolu do jesene.
Juvenily sa rozptyľujú na zimovisko. Pohlavná zrelosť v 2. roku. Maximálny vek v chove ~10 rokov.
| Blytov tragopan | Cabotov tragopan | Temminckov tragopan | Satyrov tragopan | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 65–70 cm (samec) | 60 cm (samec) | ~64 cm | ~70 cm |
| Váha | ~2 000 g (samec) | ~1 400 g (samec) | ~1 400 g | ~2 100 g |
| Dožitie | ~10 r (chov) | ~12 r | ~10 r | ~10 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN VU, CITES I | IUCN VU, CITES I | IUCN LC | IUCN NT |
| Povaha | Najväčší tragopan, žltá tvár, modrý lappet | Modrý lappet, oranžové rohy, hniezdo na strome | Modrý lappet s tyrkysom, najrozšírenejší | Červené perie, modrý lappet, Himaláje |
| Dostupnosť v SR | SV India, Bhután, Mjanmarsko, Čína | JV Čína (6 provincií) | India, Mjanmarsko, Čína, Vietnam | Himaláje (India, Nepál, Bhután) |
Príznaky: Strata evergreenných dubových a rododendrónových lesov
V SV Indii (Arunachal, Nagaland) sa lesy strácajú kvôli infraštruktúre, ťažbe dreva a poľnohospodárstvu.
Príznaky: Pestovanie ohňom — strata habitatu
Tradičná jhum agrokultúra v SV Indii ničí lesné pokrytie. Krátkodobé cykly nedávajú lesu čas regenerovať.
Príznaky: Lov pre mäso a pierka
V Nagalande, Manipure a Mizorame má lov dlhú tradíciu. Druh je nelegálne lovený aj napriek statusu štátneho vtáka Nagalandu.
Príznaky: Dýchacie problémy
V chove pri vlhkej slame. Prevencia: suchá podstielka, čerstvé krmivo.
Druhový epitet „blythii" je na počesť Edwarda Blytha (1810–1873), anglického zoológa a kurátora múzea Asiatic Society of Bengal v Kalkate, ktorý popísal viaceré indické vtáky.
Popísal Thomas C. Jerdon v roku 1870 — britský chirurg a ornitológ pôsobiaci v Britskej Indii, autor monumentálnej „The Birds of India" (1862–1864).
Najväčší druh rodu Tragopan — samec dosahuje 65–70 cm a hmotnosť ~2 000 g (vs ~1 400 g u T. caboti a T. temminckii). Samica menšia.
Štátny vták Nagalandu (India) od roku 2003 — symbol regiónu a kľúčový druh ochrany v štátnych rezerváciách Intanki NP a Pulie Badze WS.
Žltá holá tvárová koža je diagnostický znak — odlišuje ho od T. satyra (červená tvár) a T. temminckii (modrá tvár). Modrý lappet pri toku.
Altitudinálny migrant — v lete (apríl–október) vystupuje do 3 300 m do alpínskych okrajov v Eaglenest WS (Arunachal Pradesh), v zime klesá do 1 400 m.
Populácia 2 500–9 999 jedincov (IUCN 2020) — klesajúca. Hlavné hrozby: vyrubovanie lesov, slash-and-burn (jhum) poľnohospodárstvo, lov.
Dva poddruhy: T. b. blythii (východné Himaláje SV Indie, severná Mjanmarsko, JZ Čína) a T. b. molesworthi (východný Bhután) — popisovaný iba na základe niekoľkých exemplárov.
Vo východnom Himaláji — severovýchodná India (Arunachal Pradesh, Nagaland, Manipur, Mizoram, časti Assamu a Meghalaye), Bhután (východ), severná Mjanmarsko a juhozápadná Čína (juhovýchodný Tibet). Obýva subtropické a chladnomilné lesy vo výške 1 400–3 300 m n. m.
Bol vyhlásený za štátny vták Nagalandu v roku 2003 ako symbol bohatej fauny tohto severovýchodného indického štátu. Druh je kultúrne dôležitý pre miestne kmene (Naga, Mizo) a kľúčový pre ochranárske úsilie v rezerváciách Intanki NP a Pulie Badze WS.
IUCN Vulnerable (VU, 2020) — populácia 2 500–9 999 jedincov, klesá. Chránený podľa CITES Appendix I a Indian Wildlife (Protection) Act 1972 — Schedule I. Hlavné hrozby: vyrubovanie evergreenných lesov, slash-and-burn (jhum), lov.
Blytov tragopan — samec 65–70 cm, hmotnosť ~2 000 g. To je výrazne viac ako Cabotov (60 cm, 1,4 kg) a Temminckov (64 cm, 1,4 kg) tragopan. Samica je menšia. Najväčší tragopan kompenzuje veľkosťou aj imitatívne najsilnejším volaním pri toku.
Generalistický bylinožravec — 30 % bobule (Cotoneaster, Rubus, Berberis), 28 % listy a výhonky (bambus, rododendron, dub), 18 % semená (borovica, dub, Castanopsis), 12 % hmyz. Mláďatá prijímajú najmä bezstavovce. V chove malé žaby a červy.
Áno — altitudinálny migrant. V lete (apríl–október) vystupuje do 3 300 m do alpínskych okrajov, v zime klesá do 1 400 m do nižších lesných polôh. To je adaptácia na zimné snehové zrážky vo východnom Himaláji.
Druh popísal Thomas C. Jerdon v roku 1870. Pomenovaný na počesť Edwarda Blytha (1810–1873), anglického zoológa Asiatic Society of Bengal.
Dva uznávané poddruhy:
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: východný Himaláj — SV India, Bhután, severná Mjanmarsko, JZ Čína (JV Tibet). Hlavné lokality:
Štátny vták Nagalandu (India) od 2003 — symbol regiónu. Chránený podľa CITES Appendix I a Indian Wildlife (Protection) Act 1972 — Schedule I.
Tragopan Blythov v Bhutáne
Tragopan Blythov v Mishmi Hills
