Erethizontidae (novosvetovité dikobrazy)
Dikobraz novosvetový je tichý druh s obmedzenou vokalizáciou. (1) Kňučanie a stonanie — kontaktné volania, najmä matka-mláďa. (2) Škrípanie zubov — výstražný zvuk pred obranným manévrom. (3) Kvičanie — pri strese alebo bolesti. (4) Chrastenie bodlín — mechanický varovný zvuk. (5) Hlasné zvuky pri dvorení — samce počas párenia vydávajú série vysokých volání.
Párenie prebieha na jeseň (september–november). Samce vyhľadávajú samice na veľké vzdialenosti (až 5 km). Dvorenie: samec sprcuje samicu prúdom moču zo vzdialenosti 1–2 m — ak je receptívna, prijme ho. Samce súťažia o samice hlasným volaním a občasným fyzickým kontaktom. Kopulácia opatrná — samica priloží bodliny a zdvihne chvost.
Gravidita 210 dní — mimoriadne dlhá pre hlodavce. Mláďa sa rodí plne vyvinuté (precocial) — otvorené oči, srsť, mäkké bodliny. Dlhá gravidita zabezpečuje, že mláďa je schopné prežiť v drsných zimných podmienkach.
Samica rodí typicky jedno mláďa (zriedkavo dvojčatá) — na jar (apríl–jún). Mláďa váži ~450 g pri narodení — proporcionálne veľké. Mäkké bodliny tvrdnú do 1 hodiny po pôrode na vzduchu. Mláďa je schopné chodiť a šplhať do niekoľkých hodín po narodení.
Mláďa saje 4–5 mesiacov, ale začína jesť pevnú stravu (mäkké listy, kôru) už po 2 týždňoch. Zostáva s matkou do jesene prvého roka (5–6 mesiacov). Potom sa osamostatňuje a hľadá vlastné teritórium.
Pohlavná zrelosť vo veku 18–24 mesiacov (samice skôr). Životnosť v prírode 5–7 rokov (priemer), v zajatí do 30 rokov (rekord). Hlavné hrozby: fisher (Pekania pennanti) — kuna šplhá po stromoch a útočí na dikobrazov zospodu, kde nemajú bodliny. Ďalší predátori: puma, vlk, rys.
Dikobraz novosvetový je divoký druh. V zoologických záhradách a rehabilitačných staniciach je možná čiastočná habituácia — dikobraz sa naučí prijímať potravu z ruky a tolerovať blízkosť ošetrovateľa. V USA existujú wildlife educators s habituovanými dikobrazmi, ale aj tie si zachovávajú defenzívne reflexy.
Len pre zoologické záhrady a licencované zariadenia — nie pre domáci chov
Priestranný výbeh s šplhacími konštrukciami — min. 30 m², výška 3+ m
Prírodné konáre a kmene stromov — pre šplhanie a obrusovanie zubov
Úkryt na zemi (dutina, búda) pre denný odpočinok
Strava: čerstvé vetvy (breza, osika, javor), zelenina, ovocie, soľné lízance
Suchý a dobre vetraný výbeh — vlhkosť spôsobuje respiračné infekcie
Habituácia na ošetrovateľa: postupné kŕmenie z ruky, ochranné rukavice
Manipulácia len pri veterinárnom ošetrení — ochranné pomôcky nevyhnutné
| Dikobraz novosvetový (E. dorsatum) | Dikobraz južnoafrický (H. africaeaustralis) | Bobor americký (C. canadensis) | Ondatra pižmová (O. zibethicus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 60–93 cm | 63–81 cm + chvost | 74–90 cm + chvost | 41–62 cm |
| Váha | 5–14 kg | 10–30 kg | 11–32 kg | 0,6–2 kg |
| Dožitie | 5–7 r (max 30) | 10–15 r | 10–15 r | 3–4 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 3/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Arboreálny, ~30 000 bodlín s háčikmi, pomalý šplhač | Bodliny do 50 cm, monogamný, nočný, podzemné nory | Najväčší severoamerický hlodavec, semi-akvatický, hrádze | Semi-akvatický, sploštený chvost, hrádzky v bažinách |
| Areál | Severná Amerika — Aljaška po Mexiko | Južná a východná Afrika | Severná Amerika | Severná Amerika, invázny v Európe |
Príznaky: Strata hmotnosti, hnačka, podráždená koža, kliešte
Dikobraz novosvetový hostí viaceré druhy črevných parazitov (hlísty, tasomnice) a vonkajších parazitov (kliešte, blchy). V zajatí liečiteľné antiparazitikami.
Príznaky: Znížený príjem potravy, slinenie, strata hmotnosti
Rezáky rastú celý život. V zajatí pri mäkkej strave hrozí malocklúzia — predĺženie a deformácia rezákov. Prevencia: tvrdé vetvy stromov (breza, osika) denne.
Príznaky: Opuch a vredy na chodidlách, krívanie, infekcia
V zajatí pri tvrdých povrchoch (betón, drevo) hrozí zápal chodidiel. Prevencia: mäkká podstielka, prírodné konáre.
Príznaky: Výtok z nosa, kýchanie, sťažené dýchanie, apatia
V zajatí pri vlhkom a studenom prostredí hrozia bakteriálne respiračné infekcie. Dikobraz v prírode znáša mráz vďaka suchému studenému vzduchu — vlhký chlad je nebezpečný.
~30 000 bodlín s háčikmi — dikobraz novosvetový má telo pokryté približne 30 000 bodlinami s mikroskopickými spätnými háčikmi na hrote. Pri zabodnutí sa háčiky roztvárajú a bodlina sa posúva hlbšie do tkaniva — preto sa ťažko odstraňujú.
Druhý najväčší hlodavec Severnej Ameriky — s hmotnosťou 5–14 kg je dikobraz novosvetový druhý najväčší severoamerický hlodavec po bobrovi (Castor canadensis, do 32 kg).
Vyhľadáva soľ — hryzká potné nástroje — dikobraz aktívne hľadá zdroje minerálov a soli. Hryzká kožené predmety, potné rukoväte nástrojov, hadice, pneumatiky áut (cestná soľ) a dokonca vonkajšie záchody (moč obsahuje soľ).
Výborný plavec — duté bodliny dikobraza fungujú ako plávacia pomôcka — poskytujú vztlak. Dikobraz vie plávať cez rieky a zbiera vodné rastliny a lekná.
Fisher — jediný efektívny predátor — kuna americká (Pekania pennanti) je špecializovaný predátor dikobrazov. Útočí na tvár dikobrazov (bez bodlín), opakovanými útokmi ho oslabí a prevráti na chrbát, kde je brucho bez bodlín.
Nehibernuje ani v arktickej zime — dikobraz novosvetový prežíva teploty pod -40 °C bez hibernácie. V zime sa živí kôrou ihličnatých stromov a má hustú podsrstie a tukové zásoby.
Gravidita 7 mesiacov — s 210 dňami má dikobraz novosvetový jednu z najdlhších gravidít medzi hlodavcami. Rodí len 1 mláďa ročne — nízka reprodukčná rýchlosť kompenzovaná dlhou životnosťou (do 30 rokov v zajatí).
Samce sprchujú samice močom — počas párenia samec sprcuje samicu prúdom moču zo vzdialenosti 1–2 m ako súčasť dvorného rituálu. Ak je samica receptívna, párenie prebehne — ak nie, zaútočí na samca.
ÁNO, pri kontakte. Bodliny (~30 000 ks) s háčikmi sa zabodávajú do kože a ťažko sa odstraňujú. Pre psy je dikobraz zvlášť nebezpečný — desiatky bodlín v papuli vyžadujú veterinárne odstránenie pod anestéziou. Dikobraz nikdy neútočí aktívne — útok spočíva v otočení chrbtom a trasení bodlinami.
NIE — mýtus. Bodliny sa uvoľňujú len pri priamom fyzickom kontakte. Dikobraz sa otočí chrbtom a chvostom udrie do predátora — bodliny sa zabodnú a zostanú v koži útočníka. Na diaľku bodliny nevystrelí.
Dikobraz novosvetový nehibernuje. V zime sa živí kôrou a kambiom stromov (borovica, smrek, osika). Často trávi celé dni na jednom strome — pod stromom viditeľné kopy trusu. V silných mrazoch (-40 °C) sa ukrýva v dutinách stromov alebo skalných škvírach.
Dikobraz novosvetový má silnú potrebu minerálov, najmä sodíka. Pneumatiky áut, ktoré jazdia po cestách ošetrených soľou, sú pokryté soľným filmom. Dikobraz ich hryzká pre získanie soli. Rovnako hryzká potné nástroje, kožené predmety a brzdové hadice.
Hlavný predátor je fisher (Pekania pennanti) — severoamerická kuna špecializovaná na lov dikobrazov. Útočí na tvár (bez bodlín), opakovanými útokmi dikobraz oslabí a prevráti na chrbát, kde je brucho bez bodlín. Ďalší predátori: puma, vlk, rys, veľký rohatý výr.
Dikobraz urzon — druhý najväčší hlodavec Severnej Ameriky po bobrovi, váha 5–14 kg, výborný šplhač po stromoch, viac ako 30 000 ostňov.
Dikobraz urzon — pomalý arboreálny hlodavec borealnych lesov, kŕmi sa kôrou v zime, ostatné jedlo lístie a púčiky v lete.
