Hystricidae (dikobrazovité)
Dikobraz južnoafrický je prevažne tichý, ale pri ohrození produkuje výrazné zvuky. (1) Chrastenie bodlín — duté bodliny na chvoste vytvárajú hlasný chrastiaci zvuk počuteľný na 20+ m — primárny varovný signál. (2) Syčanie — hlasné „hssss" pri priblížení predátora. (3) Fučanie a vrčanie — nízke zvuky pri defenzívnom postoji. (4) Dupanie zadnými nohami — varovanie pre ostatných členov rodiny. (5) Jemné grganie — komunikácia medzi partnermi a mláďatami.
Dikobraz južnoafrický je monogamný — páry sa tvoria doživotne. Samice fertilné 1–2× ročne, estrus cyklus ~35 dní. Párenie prebieha opatrne kvôli bodlinám — samica priloží bodliny a zdvihne chvost, samec sa páry zozadu na zadných nohách. Rituálne správanie: samec a samica sa vzájomne čistia a dotýkajú nosmi pred kopuláciou.
Gravidita trvá 93–94 dní (priemer) — výnimočne dlhá pre hlodavce (porovnanie: škrečok 16 dní, morča 59–72 dní). Dôvod: mláďatá sa rodia plne vyvinuté (precocial) s otvorenými očami, srsťou a mäkkými bodlinami.
Pôrod prebieha v nore. Mláďatá sa rodia plne vyvinuté — otvorené oči, srsť, mäkké bodliny (tvrdnú za niekoľko hodín). Hmotnosť pri narodení 300–440 g. Mäkké bodliny chránia matku pri pôrode a tvrdnú na vzduchu do 24 hodín.
Mláďatá sajú 100 dní (3+ mesiace) — matka má len 2 páry mliečnych žliaz. Prvé pevné jedlo po 2–3 týždňoch. Mláďatá zostávajú s rodičmi 1–2 roky v rodinnej skupine. Pohlavná zrelosť 8–18 mesiacov (samice skôr).
Mladé dikobrazy opúšťajú rodinnú skupinu vo veku 1–2 roky a hľadajú vlastné teritórium. Životnosť v prírode 10–15 rokov, v zoologických záhradách do 20 rokov. Hlavné hrozby: lov pre mäso (bushmeat), kolízie s autami, otravy pesticídmi, lov pre poškodzovanie úrody.
Dikobraz južnoafrický je divoký druh, nie domáci miláčik. V zoologických záhradách je možné dosiahnuť čiastočnú habituáciu na ošetrovateľa — dikobraz sa naučí prijímať potravu z ruky a tolerovať blízkosť známej osoby. Plná domestikácia nie je možná — druh si zachováva defenzívne reflexy (naježenie bodlín, cúvanie) pri neznámych podnetoch.
Len pre zoologické záhrady a licencované zariadenia — nie pre domáci chov
Veľký vonkajší výbeh min. 50 m² s hlbokou pôdou pre hrabanie nôr
Bezpečná nora/búda min. 1×1,5 m so vstupom 30 cm — simulácia prírodnej nory
Oplotenie s betónovým základom 60+ cm hlboko — dikobraz hrabe tunely
Strava: koreňová zelenina, ovocie, kôra, kosti pre obrusovanie zubov
Nočné osvetlenie NIE — nočný druh, svetlo stresuje
Habituácia na ošetrovateľa: postupné kŕmenie z ruky, žiadne náhle pohyby
Manipulácia len pri veterinárnom ošetrení pod sedáciou — bodliny sú nebezpečné
| Dikobraz južnoafrický (H. africaeaustralis) | Dikobraz hrebenatý (H. cristata) | Dikobraz novosvetový (E. dorsatum) | Kapybara (H. hydrochaeris) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 63–81 cm + chvost | 60–83 cm | 60–93 cm | 106–134 cm |
| Váha | 10–30 kg | 13–27 kg | 5–14 kg | 35–66 kg |
| Dožitie | 10–15 r (do 20 v zajatí) | 12–20 r | 5–7 r (max 30) | 8–10 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Bodliny do 50 cm, monogamný, nočný, podzemné nory | Hrebeň dlhých bodlín na hlave, najväčší európsky dikobraz | Arboreálny, ~30 000 bodlín, pomalý šplhač po stromoch | Najväčší hlodavec sveta, semi-akvatický, sociálny |
| Areál | Južná a východná Afrika | Severná Afrika, južná Európa (Taliansko) | Severná Amerika | Južná Amerika |
Príznaky: Škrabanie, podráždená koža medzi bodlinami, anémia pri silnom napadnutí
Dikobrazy sú hostiteľmi viacerých druhov kliešťov a roztočov — najmä Ixodes a Amblyomma spp. V zoologických záhradách sa lieči ivermektínom a pravidelnou kontrolou kože.
Príznaky: Zlomené bodliny v koži, hnisavé rany, abscesy
Bodliny sa môžu zlomiť a zabodnúť do vlastného tela pri páde alebo súboji. Infekcie sekundárne — bakteriálne abscesy v mieste zlomených bodlín vyžadujú veterinárne ošetrenie.
Príznaky: Znížený príjem potravy, slinenie, strata hmotnosti, predĺžené rezáky
Rezáky hlodavcov rastú celý život. Pri nedostatočnom obrusovaní (mäkká strava v zajatí) sa predlžujú a deformujú — malocklúzia vyžaduje veterinárne pilníkovanie zubov.
Príznaky: Nadmerná hmotnosť, znížená pohyblivosť, tuková vrstva viditeľná pod bodlinami
V zoologických záhradách bežný problém — nedostatok pohybu (v prírode prejde 2–16 km/noc) a kaloricky bohatá strava. Prevencia: väčší výbeh, obohatenie prostredia, kontrola porcií.
Najväčší africký hlodavec — dikobraz južnoafrický váži 10–30 kg a dorástá do celkovej dĺžky 63–81 cm + chvost 11–20 cm, čo z neho robí najťažšieho hlodavca Afriky a tretieho najťažšieho hlodavca sveta (po kapybare a bobrovi).
Bodliny sú modifikované chlpy — bodliny dikobraza sú keratínové štruktúry (rovnaký materiál ako ľudské nechty), duté vnútri, s ostrým hrotom a spätnými háčikmi. Jedna bodlina môže byť dlhá do 50 cm a dospelý jedinec ich má približne 30 000.
Monogamný na celý život — dikobraz južnoafrický je jeden z mála hlodavcov s doživotným monogamným párovým zväzkom. Pár zdieľa noru, spoločne vychováva mláďatá a vzájomne sa čistí.
Osteophagia — žerie kosti — dikobraz aktívne vyhľadáva a hryzká kosti mŕtvych zvierat pre získanie vápnika a fosforu. Toto správanie je unikátne medzi hlodavcami a kosti sú dôležité pre rast a údržbu bodlín.
Prejde až 16 km za noc — napriek pomalému vzhľadu (max. rýchlosť 5 km/h) dokáže dikobraz za jednu noc prejsť až 16 km pri hľadaní potravy, najmä v období sucha.
Lev sa vyhýba dospelým dikobrázom — bodliny dikobraza južnoafrického sú smrteľne nebezpečné aj pre veľké mačkovité šelmy. Dokumentované prípady levov a leopardov, ktorí zahynuli na infekcie po bodlinách zabodnutých v papuli.
Najdlhšia gravidita medzi hlodavcami — s 93–94 dňami má dikobraz južnoafrický najdlhšiu graviditu spomedzi hlodavcov. Mláďatá sa rodia plne vyvinuté s mäkkými bodlinami, ktoré stvrdnú do 24 hodín.
Nory zdieľa s inými druhmi — dikobraz využíva a rozširuje nory erdvákov (Orycteropus afer). V rovnakej norovej sieti môžu žiť dikobrazy, erdváky, hyeny a hady súčasne.
ÁNO — pri priblížení je nebezpečný. Dikobraz útočí chrbtom — cúva do protivníka a zasadzuje bodliny (do 50 cm, s háčikmi). Bodliny sa zabodávajú hlboko do kože a ich odstránenie je bolestivé, často vyžaduje lekársky zákrok. Na voľnosti sa dikobrazu treba vyhnúť a nechať mu únikovú cestu.
NIE — to je mýtus. Dikobraz nevystrelí bodliny na diaľku. Pri ohrození sa otočí chrbtom, naježí bodliny a cúva do predátora. Bodliny sa uvoľňujú len pri priamom kontakte, keď sa zabodnú do kože útočníka. Mýtus vznikol z toho, že uvoľnené bodliny môžu pri prudkom pohybe odletieť na krátku vzdialenosť.
NIE — nie je vhodný ako domáci miláčik. Dikobraz južnoafrický je divoký druh vyžadujúci veľký priestor, nočnú aktivitu a špecifickú stravu. V EÚ je chov regulovaný legislatívou. Bodliny predstavujú vážne bezpečnostné riziko pre majiteľa. Chov je možný len v zoologických záhradách a záchranných staniciach.
Dikobraz hryzká kosti mŕtvych zvierat kvôli osteophagia — aktívne vyhľadávanie vápnika a fosforu, ktoré potrebuje pre rast a údržbu keratínových bodlín. Toto správanie je bežné najmä v oblastiach s minerálne chudobnou pôdou a u gravidných a laktujúcich samíc.
Dikobraz má viacstupňovú obranu: (1) chrastenie chvostovými bodlinami — varovný zvuk, (2) dupanie nohami a syčanie, (3) naježenie bodlín — zväčšuje siluetu, (4) cúvanie do predátora — zabodáva bodliny s háčikmi. Bodliny sa uvoľňujú pri kontakte a zostávajú v koži útočníka, spôsobujúc infekcie a bolesť.
V prírode 10–15 rokov, v zoologických záhradách až 20 rokov. Hlavné príčiny úmrtia v prírode: lov pre mäso (bushmeat), kolízie s autami, otravy pesticídmi. Mláďatá sú zraniteľnejšie — predátory (leopard, hyena, orol) lovia hlavne mladé jedince s menšími bodlinami.
Dikobraz kapský — najväčší žijúci dikobraz sveta, váha 18–30 kg, ostne do 50 cm, žije v južnej Afrike v zemných systémoch.
Dikobraz kapský patrí spolu s dikobrazom hrebenatým k najväčším druhom rodu Hystrix, žije v rodinných skupinách v komplexných norách.
