
Falco — Falconidae (sokolovité)
5 diagnostických znakov dospelého sokola tmavého: (1) 2 výrazné malárne pásy (latinské meno *biarmicus* = „dvojramenný"); (2) hrdzavá „kapucňa" (kontrastná); (3) bledo-šedý chrbát a krídla; (4) biele brucho s tmavými šľapami; (5) širšie krídla než peregrine (vytrvalostný pursuit).
Dospelý jedinec:
Juvenil:
V Bedouinskej sokoliarskej tradícii 2 000+ rokov v S Afrike a Blízkom Východe sokol tmavý bol historický „prvý sokol" pre novicov sokoliarov. Bedouini ho cenili pre spoľahlivosť, dobrý temperament a vytrvalosť pri love drop, zajacov a kuropt v polopúšti.
Sokol tmavý vydáva ostré „kik-kik-kik" (frekvencia 2–3 kHz, sled 5–10 volaní) pri obrane teritória — podobné peregrinovi a sokolu sťahovavému, ale o niečo nižšie. V toku samec vydáva sériu „kreee-kreee" nad hniezdiskom (január–marec). Mláďatá pišťia „kii-kii".
Pár vykonáva vzdušné akrobacie. Doživotne monogamný.
Vajcia tehlovo-hrdzavé s tmavými škvrnami, ~52 × 40 mm. Znáška február–apríl. Sokol tmavý nestavia hniezdo — používa opustené.
Sedí prevažne samica.
Mláďatá altriciálne.
Vyletajú v 6.–7. týždni (máj–jún). Po vylietnutí 2–3 mesiace v teritóriu rodičov.
V júli–septembri juvenily samostatne lovia. Pohlavná zrelosť 1–2 roky.
| Sokol tmavý | Sokol sťahovavý | Sokol laggar | Sokol rároh | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 43–50 cm | 36–58 cm | 40–45 cm | 47–55 cm |
| Váha | 0,5–0,9 kg | 0,6–1,5 kg | 0,4–0,9 kg | 0,7–1,3 kg |
| Dožitie | ~10–15 r | 5–15 r | ~10–15 r | ~10–15 r |
| Ochrana | IUCN LC (Európa EN), CITES II | IUCN LC, SR chránený 7 000 € | IUCN NT, CITES I | IUCN EN, SR chránený 7 000 € |
| Charakteristika | Horizontálny pursuit — Bedouin tradícia | Najrýchlejší vták planéty — stoop 390 km/h | Indický endemit — polopúšťový | Stepné lúky, lov sysov a vtákov |
| Areál | Africa, S Stredomorie — 50 000–100 000 | Kozmopolitný | Indický subkontinent | V Slovensko |
„Horizontálny pursuit" lov — odlišný od peregrina — lanner falcon prenasleduje korisť v rýchlom horizontálnom lete s vytrvalosťou a obratnosťou (Cornell BoW). Cestovne 70–90 km/h, krátky záklik 130–150 km/h. Vytrvalosť pri prenasledovaní 30+ sekúnd nad otvorenou krajinou (peregrine v stoope 2–5 sekúnd). Toto je adaptácia na lov v otvorenej Subsaharskej savane a stredomorskej polopúšti.
Bedouinská sokoliarska tradícia 2 000+ rokov v S Afrike a Blízkom Východe — sokol tmavý je historický „prvý sokol" pre novicov sokoliarov. Bedouini ho cenili pre spoľahlivosť, dobrý temperament a vytrvalosť. V stredoveku importovaný do Európy cez moors v Španielsku — odtiaľ stredoveké označenie „lanner" (z arab. „lanaa" alebo francúzskeho „lanier"). Frederik II Hohenstaufen 1241 spomína sokol tmavý.
5 poddruhov podľa areálu (IOC v15.2): F. b. feldeggii (Stredomorie — „Feldegg's falcon", ~200 párov Taliansko a Sicília, EU klesá), F. b. erlangeri (SZ Afrika — Maroko, Alžírsko, Tunisko), F. b. tanypterus (S Afrika, Blízky Východ, Saudská Arábia), F. b. abyssinicus (E Afrika, Etiópia, Keňa), F. b. biarmicus nominálny (J Afrika, Botswana, Namíbia).
Areál ~13 miliónov km² — Africa + Stredomorie + Blízky Východ. Najsevernejšie hniezdiská: Sicília a Taliansko (Kalábrija). Najjužnejšie: Cape Town (J Afrika). Globálna populácia 50 000–100 000 dospelých (BirdLife 2024). Africké populácie stabilné, európske klesajú.
Hybrid „perilanner" (F. biarmicus × F. peregrinus) je populárny v sokoliarstve UK, USA a Európe. Kombinuje rýchlosť peregrina (stoop ~389 km/h) s vytrvalosťou sokola tmavého (horizontálny pursuit). Cena 3 000–10 000 € v EÚ a UK. V Arabskom svete tiež obľúbený — niekedy spolu so sakerským hybridom (F. cherrug × F. peregrinus).
Druhové meno biarmicus odkazuje na „dvojité fúzy" (malárne pásy). „Bi-armicus" v latinčine = „dvojramenný" — sokol tmavý má 2 výrazné malárne pásy pod očami (oba dosahujú dolnú časť hrdla). Toto je diagnostický znak oproti peregrinovi (jeden malárny pás) a sokolu sťahovavému.
Lanner Gorge v Kruger National Park (J Afrika) — pomenovaný po sokoloch tmavých hniezdiacich na pieskovcových útesoch nad Luvuvhu River. Ranger Mike English ich pomenoval v 60. rokoch. V severnom Kruger hojný — v Pafuri-Makuleke regióne.
Kooperatívny lov v páre — niekedy hniezdny pár loví spolu. Jeden sokol tmavý lieta vysoko a flushuje korisť (najmä holuby a hrdličky), druhý chytá nižšie. Bedouin tradícia v Maroku a Tunise dokumentuje tento behavior. Toto je u sokolov vzácne (sokol tmavý, aplomado, Eleonora — tri druhy s pravidelným kooperatívnym lovom).
Druh popísal Coenraad Jacob Temminck v roku 1825 holandský zoológ. Typová lokalita: Egypt. Temminck bol kurátor Rijksmuseum van Natuurlijke Historie v Leidene, popísal mnoho druhov sokolov vrátane aplomada (F. femoralis 1822) a sokola tmavého. Reconstructing paleobiogeographic history of lanner falcon (Springer 2024) ukazuje, že sokol tmavý sa oddelil od sokola sťahovavého ~3 mil. rokov dozadu.
Stredomorská populácia (feldeggii) je v Európe Endangered — BirdLife Europe Red Data Book hodnotí EU populáciu ako Endangered (~200 párov, klesá). Hlavné príčiny: zarastenie agrárnej krajiny (Sicília, Taliansko), pesticídy, kolízie s vetrnými parkami a vedeniami. Druh sa formálne nezotavuje v Európe ani po desiatkach rokov ochrany — bod ochranárskej diskusie.
Sokol tmavý je africký a stredomorský endemit s areálom ~13 miliónov km². 5 poddruhov: (1) F. b. feldeggii (Stredomorie — Sicília, Taliansko, Balkán ~200 párov, EU klesá); (2) F. b. erlangeri (SZ Afrika — Maroko, Alžírsko, Tunisko); (3) F. b. tanypterus (S Afrika, Blízky Východ — Egypt, Saudská Arábia, Izrael); (4) F. b. abyssinicus (E Afrika — Etiópia, Keňa); (5) F. b. biarmicus nominálny (J Afrika — Botswana, Namíbia, RSA — Kruger Lanner Gorge). Globálna populácia 50 000–100 000 dospelých (BirdLife 2024). V SR sa nevyskytuje.
Lanner falcon má charakteristický „horizontálny pursuit" lov — odlišne od peregrina nezostupuje vo vysokom stoope z výšky, ale prenasleduje korisť v rýchlom horizontálnom lete s vytrvalosťou a obratnosťou (Cornell BoW). Cestovná rýchlosť 70–90 km/h, krátky záklik 130–150 km/h. Vytrvalosť pri prenasledovaní 30+ sekúnd nad otvorenou krajinou (peregrine v stoope 2–5 sekúnd). Toto je adaptácia na lov v otvorenej Subsaharskej savane a Stredomorskej polopúšti. Niekedy kooperatívny lov v páre — jeden flushuje korisť, druhý chytá.
V Bedouinskej sokoliarskej tradícii 2 000+ rokov v S Afrike a Blízkom Východe (Saudská Arábia, Egypt, Maroko, Sýria) sokol tmavý je historický „prvý sokol" pre novicov. Dôvody: (1) spoľahlivý temperament — menej agresívny než peregrine alebo gyrfalcon; (2) dobre cvičiteľný — rýchle učenie odpovedať na píšťalku a návrat; (3) vytrvalostné lov — Bedouini chovali ho na lov drop (Outardes), zajacov, kuropt v polopúšti; (4) cenovo dostupný — lacnejší než gyrfalcon alebo špičkový peregrine. V stredoveku importovaný do Európy cez moors v Španielsku (odtiaľ meno „lanner" z arab. „lanaa").
Strava: (1) 65 % strednie a veľké vtáky — holuby (Columba), hrdličky (Streptopelia), frankoliny (Francolinus), kuropty (Pternistis), domáce kurence (konflikt s farmármi); (2) 15 % cicavce — myš domová (Mus), gerbil (Gerbillurus), mladé zajacovité (Lepus capensis); (3) 10 % drobné vtáky — ostrovník (Eremophila), plžík (Anthus), drozdy, škorce; (4) 7 % plazy — jašteričky veľké (Agama), občas hady (Naja); (5) 3 % hmyz — kobylky, termity (sezónne). Pár ročne uloví ~300–500 obetí.
Perilanner = hybrid F. biarmicus × F. peregrinus (lanner × peregrine). Populárny v sokoliarstve UK, USA a Európy. Kombinuje rýchlosť peregrina (stoop 389 km/h) s vytrvalosťou sokola tmavého (horizontálny pursuit 30+ sekúnd). Cena 3 000–10 000 € v EÚ a UK. V Arabskom svete tiež obľúbený — niekedy spolu so sakerským hybridom (F. cherrug × F. peregrinus, ktorý je drahší 8 000–30 000 €). Perilanner je obľúbený pre lov bažantov, hrdličiek, kuropt.
F. b. feldeggii (Stredomorský poddruh, „Feldegg's falcon") v Európe (Sicília, Taliansko, Balkán) klesá — ~200 párov 2024 (BirdLife Europe Red Data Book hodnotí ako Endangered v Európe). Hlavné príčiny: (1) zarastenie agrárnej krajiny — strata otvorenej lovecký habitat (sokol tmavý potrebuje otvorené pastviny pre horizontálny pursuit); (2) pesticídy — pokles dostupnosti koristi; (3) kolízie s vetrnými parkmi a elektrickým vedením; (4) ilegálny odchyt pre čierny trh. Druh sa formálne nezotavuje v Európe ani po desiatkach rokov ochrany — bod ochranárskej diskusie. Globálne IUCN LC, ale európsky regionálne EN.
Hlavné rozdiely: (1) lov — sokol tmavý horizontálny pursuit (vytrvalosť 30+ s), peregrine vysoký stoop (2–5 s pri 389 km/h); (2) vzhľad — sokol tmavý má 2 výrazné malárne pásy a hrdzavú „kapucňu" (latinské meno biarmicus = "dvojramenný"), peregrine 1 tmavý malárny pás a čierno-modrú „kapucňu"; (3) veľkosť — sokol tmavý mierne menší (43–50 cm vs 36–58 cm peregrine); (4) areál — sokol tmavý Afrika/Stredomorie, peregrine kozmopolitný; (5) habitat — lanner otvorené savany/stepi, peregrine skalné/mestské lokality; (6) krídla — lanner širšie a menej špicaté než peregrine. V sokoliarstve sa krížia („perilanner" hybrid).
Druh popísal Temminck, 1825. Rod Falco obsahuje ~40 druhov pravých sokolov.
Taxonómia a poddruhy (IOC v15.2):
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, BirdLife DataZone, Wikipedia.
Areál: Afrika + Stredomorie + Blízky Východ. Areál ~13 miliónov km². Globálna populácia 50 000-100 000 dospelých (BirdLife 2024).
Globálne IUCN Least Concern, ale Stredomorská populácia F. b. feldeggii v EÚ Endangered (BirdLife Europe Red Data Book, ~200 párov, klesá).