Mantidae (modlivkovité)
Modlivka karolínska je z pohľadu chovateľa prakticky nemý živočích — nemá hlasivky ani iný orgán na bežnú zvukovú komunikáciu a väčšinu života strávi v úplnom tichu. Najnápadnejší prejav, ktorý pri nej uvidíme, nie je zvukový, ale vizuálny: obranný (deimatický) postoj. Pri vyrušení sa modlivka vztýči, prudko roztiahne krídla a predné lapacie nohy roztvorí do strán, aby pôsobila väčšie a vystrašila predátora; pri tomto postoji môže zašuchotať či ticho zasyčať krídlami (pohyb zadočku a krídel). Tento prejav je zriedkavý a slúži na odstrašenie nepriateľa, nie na komunikáciu s inými modlivkami — ide až o druhú líniu obrany potom, čo zlyhalo maskovanie premenlivým sivo-zeleno-hnedým sfarbením. V byte je preto modlivka ideálny tichý chovanec — nehlučí ani v noci a jediný „zvuk“ pri nej pochádza nanajvýš z bzučania krmnej muchy. Komunikácia medzi jedincami (najmä lákanie samcov na diaľku) prebieha cez feromóny a pohyby tykadiel, nie zvukom.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Nymfa L1–L3 (denne) | Ovocné mušky (Drosophila), vošky, drobné muchy | 2–4 ks (korisť max ~1/2 dĺžky tela) | denne |
| Nymfa L4+ / subadult | Muchy, cvrčky, malé šváby | 1–2 ks | každý 2. deň |
| Dospelá modlivka | Muchy/bzučivky, cvrčky, krmné šváby, mole, malé kobylky | 1–2 ks (koľko zje) | každé 2–3 dni |
| Pred zvliekaním | Nekŕmiť — odstrániť živý hmyz z terária | nič | 1–2 dni pred a po zvleku |
Modlivka karolínska patrí medzi druhy s pohlavným kanibalizmom — samica môže samca pred, počas alebo po párení zožrať, aby získala živiny na tvorbu vajec. Nie je to však pravidlo: u tohto druhu sa kanibalizmus pozoroval zhruba pri štvrtine párení (≈25 %) a do veľkej miery závisí od hladu samice — dobre nakŕmená samica útočí na samca podstatne menej. V chove sa preto samica pred zoznámením dôkladne nakŕmi a páreniu sa asistuje pod dohľadom, s možnosťou samca včas oddeliť. Samec je menší, štíhly a dobre lieta, k samici sa približuje pomaly a opatrne; v prírode samice aktívne vyhľadáva. Výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je zavalitá s objemnejším zadočkom a skrátenými krídlami, ktoré nedosahujú koniec tela (slabo alebo vôbec nelieta), samec je štíhlejší, drobnejší a má plne vyvinuté dlhé krídla. V prírode sa pária na konci leta a na jeseň.
Oplodnená samica kladie ootéku — charakteristický penovitý vaječný kokón, ktorý vylučuje ako tekutinu, rozšľahá ju do peny a prilepí na steblo, vetvičku, kôru alebo stenu terária; pena na vzduchu stvrdne, uzatvára vzduchové bublinky a chráni vajíčka pred vyschnutím, mrazom a predátormi. Ootéka modlivky karolínskej obsahuje zhruba 100–200 vajíčok (v prírode sa uvádza priemer okolo 118 vajíčok) a samotná ootéka váži približne tretinu hmotnosti samice. Samica ich za svoj život môže naklásť niekoľko, najmä koncom leta a na jeseň. Ootéka je prispôsobená prezimovaniu — penová izolácia chráni vajíčka cez zimu (v domovine USA bývajú ootéky dostupné aj v záhradníckych centrách na biologickú ochranu). Neoplodnená samica nakladie ootéky tiež, ale sú neplodné. V chove ootéku inkubujeme pri teple a primeranej vlhkosti; treba ju chrániť pred premočením aj vyschnutím.
Toto je jeden z najcharakteristickejších znakov druhu: ootéka v prírode prezimuje (druh prezimuje v štádiu vajíčka) a nymfy sa liahnu až na jar, keď sa oteplí. Z jednej ootéky sa potom naraz vyliahnu desiatky až okolo dvesto drobných nymf (L1) pozdĺž hrany kokónu — najprv ako červíkovité „prelarvy“, ktoré sa hneď zvlečú na pohyblivé nymfy podobné miniatúrnym dospelcom bez krídel. POZOR: nymfy sú od prvého okamihu kanibalistické — ich prvou korisťou býva často súrodenec — preto ich treba čo najskôr rozdeliť alebo držať veľmi riedko s nadbytkom potravy. Hneď po vyliahnutí sa kŕmia voškami a drobnými ovocnými muškami (Drosophila melanogaster). Odchov stoviek nymf je pracný — vyžaduje veľa malých krmítok a samostatných nádob, preto je to skôr úloha pre skúsenejších chovateľov.
Nymfa rastie sériou zvlekov (ekdýz) — postupne prechádza štádiami L1, L2, L3 … až po dospelca. Do dospelosti absolvuje približne 6–7 zvlekov, pričom zvliekanie prebieha každé ~2–4 týždne (u mladších nymf častejšie, u subadultov pomalšie). Sfarbenie nymfy sa môže pri zvliekaní prispôsobiť prostrediu (sivé, hnedasté alebo zelené). Pri poslednom zvleku sa modlivke vyvinú krídla — u samca plne funkčné dlhé krídla (lieta), u samice skrátené krídla nedosahujúce koniec zadočku (nelieta) — a stáva sa pohlavne dospelou. Každé zvliekanie prebieha zavesené dolu hlavou a je najzraniteľnejším momentom — modlivku počas neho a niekoľko dní po ňom nerušíme a nekŕmime. Dostatočná výška terária je preto kľúčová.
Pohlavie modlivky karolínskej sa dá spoľahlivo určiť od štádia približne L4–L5 podľa počtu článkov na spodnej strane zadočku: samica má 6 viditeľných článkov a celkovo robustnejšie, zavalité telo, samec má 8 článkov, je štíhlejší a menší. U dospelcov je dimorfizmus nápadný aj na krídlach: samec má dlhé funkčné krídla a dobre lieta, samica má skrátené krídla nedosahujúce koniec tela a takmer nelieta. Druh má v prírode jednu generáciu za rok (jednoročný cyklus): nymfy sa liahnu na jar, cez leto rastú a zvliekajú sa, dospievajú a koncom leta až na jeseň sa pária a kladú ootéky, ktoré prezimujú — dospelce hynú s príchodom chladu. Tomu zodpovedá aj krátky život dospelca (pár mesiacov v rámci jednej sezóny).
Modlivka karolínska je vďačná začiatočnícka modlivka — je nenáročná a otužilá voči miernym podmienkam, znáša bežné izbové teploty a je pomerne znášanlivá voči jemnej manipulácii. Nie je to „ochočiteľné“ zviera v zmysle stavovcov; ide skôr o zvyknutie si na pokojnú prítomnosť ruky. Pokojná dospelá modlivka sa často nechá ponúknuť dlaň a prejde na ňu. Hlavné pravidlá: (1) vždy len jeden jedinec v teráriu (kanibalizmus); (2) manipulácia výnimočne, pomaly, nízko nad mäkkým povrchom — modlivku nikdy nechytať za telo, necháme ju samú vyliezť; (3) žiadna manipulácia ~3 dni pred a po zvliekaní; (4) rešpektovať jej krehkosť a krátky život (dospelec žije len pár mesiacov). Pri dobrom zaobchádzaní si modlivka rýchlo zvykne brať korisť aj z pinzety a nezľakne sa prítomnosti človeka. Vďaka nenáročnosti a dostupnosti je vhodnou „prvou modlivkou“ — v USA sa bežne predáva aj ako ootéka na biologickú ochranu záhrad.
Pripravte vysoké terárium (výška ≥3× dĺžka tela, pre modlivku karolínsku prakticky ≥20–25 cm) s vetvičkou/sieťkou na visenie, dobrým vetraním a kokosovým substrátom; vždy len pre JEDNU modlivku
Obstarajte si jedinca z odchovu (nymfu alebo subadult) od chovateľa hmyzu s uvedeným štádiom (L-instar)
Nastavte izbovú teplotu 22–28 °C (cez deň pokojne s teplejším miestom ~25–28 °C) a miernu vlhkosť 50–60 % rosením (modlivka pije kvapky z rosenia); je otužilá a netreba výkonné vyhrievanie
Prvé dni nechajte modlivku v kľude, len ju kŕmte živým hmyzom primeranej veľkosti (korisť do ~1/2 dĺžky tela)
Krmte z pinzety alebo púšťajte korisť pred ňu — modlivka si zvykne spájať ruku s potravou a prestane sa jej báť
Manipuláciu skúšajte až s pokojnou dospelou modlivkou: pomaly priložte otvorenú dlaň pred ňu a nechajte ju samú vyliezť (nikdy nechytať za telo)
Vždy pracujte nízko nad mäkkým povrchom (stôl, posteľ) — modlivka je krehká a pád ju môže poraniť
Úplne vynechajte manipuláciu ~3 dni pred a po každom zvliekaní, keď je modlivka mäkká a zraniteľná; po každom kŕmení odstráňte nezožratý živý hmyz
Modlivka karolínska patrí k cenovo dostupným modlivkám — nymfa alebo subadult z odchovu zvyčajne stojí 5–15 € podľa veľkosti a štádia (L-instar), dospelé samice bývajú o niečo drahšie. V domovine (USA) sa bežne predáva aj vo forme ootéky na biologickú ochranu záhrad. U nás je dostupná u chovateľov hmyzu, na burzách teraristiky a v špecializovaných e-shopoch v SR a EÚ. Bez CITES obmedzení; nie je u nás chránená. Keďže dospelec žije len pár mesiacov a ide o jednoročný cyklus, treba rátať s opakovaným nákupom alebo s odchovom z vlastnej ootéky.
| Modlivka karolínska (Stagmomantis carolina) | Modlivka nábožná (Mantis religiosa) | Modlivka čínska (Tenodera sinensis) | Modlivka africká (Sphodromantis lineola) | Modlivka ázijská (Hierodula membranacea) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~5–7 cm (samica), samec do ~5 cm | ~5–7 cm | ~8–11 cm | ~7–9 cm | ~8–10 cm |
| Váha | — | — | — | — | — |
| Dožitie | Dospelec pár mesiacov (1 generácia/rok) | Dospelec pár mesiacov (1 generácia/rok) | ~9–12 mesiacov | ~9–12 mesiacov | ~9–12 mesiacov |
| Hlučnosť | 1/5 | 1/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | bez CITES | bez CITES (v SR zákonom chránená) | bez CITES | bez CITES | bez CITES |
| Povaha | Aktuálny druh — NAJBEŽNEJŠIA modlivka USA a štátny hmyz Južnej Karolíny; otužilá a nenáročná začiatočnícka modlivka, samica zavalitá so skrátenými krídlami (nelieta), samec štíhly okrídlený; predáva sa aj ako ootéka na biologickú ochranu; chová sa výhradne samostatne | Európsky náprotivok podobnej veľkosti a nenáročnosti; obe pohlavia majú vyvinuté krídla (samica lieta obmedzene). Naša jediná pôvodná modlivka, na Slovensku chránená; znak: tmavá škvrna na predných koxách | Jedna z najväčších chovaných modliviek a otužilá začiatočnícka modlivka; pôvodom z východnej Ázie, introdukovaná v Severnej Amerike (kde je výrazne väčšia než pôvodná modlivka karolínska a často ju vytláča) | Robustná africká začiatočnícka modlivka — väčšia a o čosi teplomilnejšia (24–28 °C) než modlivka karolínska; obe pohlavia majú plne vyvinuté krídla. Zelená alebo hnedá | Mohutná ázijská obria modlivka — výrazne väčšia, teplomilnejšia a vlhkomilnejšia (tropická) než otužilá modlivka karolínska; znesie veľkú korisť |
| Areál | Juhovýchodné a stredné USA (NJ/j. NY/Indiana po Floridu a Texas); Stredná Amerika | Teplé oblasti Európy, Stredozemia, Ázie a Afriky; na Slovensku najmä juh | Východná Ázia (Čína, Kórea, Japonsko); introdukovaná v Severnej Amerike | Subsaharská Afrika — savany a kroviny; zavlečená do j. Európy | Južná a juhovýchodná Ázia — tropické lesy a záhrady |
Príznaky: Modlivka uviazne v starej koži, zdeformované alebo chýbajúce končatiny, krídla, úhyn počas zvleku
Najčastejšia príčina úhynu. Prevencia: dostatočná VÝŠKA terária (≥3× dĺžka tela, pri modlivke karolínskej prakticky ≥20–25 cm) s pevným bodom na visenie dolu hlavou, primeraná vlhkosť (50–60 %, pred zvlekom mierne zvýšiť rosením) a absolútny pokoj počas zvliekania — modlivku nerušiť ani nekŕmiť
Príznaky: Únik telesnej tekutiny (hemolymfy), poškodené nohy či krídla, krívanie, neschopnosť loviť
Modlivka má krehké telo. Manipulácia vždy nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nechytať za telo. Drobné rany sa môžu zahojiť pri ďalšom zvleku (u nymf); u dospelca už nie
Príznaky: Ohryzené nohy alebo telo, najmä u čerstvo zvlečenej mäkkej modlivky
Nezožratý živý hmyz (hlavne cvrčky) po kŕmení vždy odstrániť. Korisť max ~1/2 dĺžky tela. Po zvleku kŕmiť až keď modlivka stvrdne (1–2 dni)
Príznaky: Zoslabnutie, problémy pri zvliekaní, scvrknuté telo
Modlivka pije kvapky vody z rosenia. Rosiť pravidelne (pred zvlekom častejšie). Pozor však aj na opačný extrém — trvalé premočenie a dusno spôsobujú plesne
Príznaky: Tmavé škvrny na tele, plesnivý povlak, apatia pri trvalo mokrom a nevetranom teráriu
Zabezpečiť dobré vetranie (sieťové veko), nepremáčať substrát, nechať terárium medzi roseniami preschnúť. Vlhkosť skôr cyklicky než trvalo vysoká
Štátny hmyz Južnej Karolíny — modlivka karolínska sa oficiálne stala štátnym hmyzom Južnej Karolíny zákonom schváleným 1. júna 1988; zákonodarcovia ju ocenili ako „užitočný hmyz“ rozšírený po celom štáte a ako „dokonalý exemplár živej prírodovedy“ pre žiakov.
Najbežnejšia modlivka USA — je to najčastejšie sa vyskytujúca modlivka Spojených štátov, ktorá obýva juhovýchodné a stredné USA (od New Jersey, južného New Yorku a Indiany na juh po Floridu a na západ po Texas) a zasahuje do Strednej Ameriky.
Samica má skrátené krídla a nelieta — výrazný pohlavný dimorfizmus: samica je zavalitá a jej krídla nedosahujú koniec zadočku, takže slabo alebo vôbec nelieta, kým samec je štíhly, drobnejší a vďaka dlhým krídlam dobre lieta. Samica meria ~5–7 cm, samec do ~5 cm.
Premenlivé sfarbenie a maskovanie — vyskytuje sa v širokej škále farieb od sivej a hnedastej cez žltozelenú až po jasnozelenú; nymfa dokáže pri zvliekaní prispôsobiť farbu prostrediu, čo jej pomáha splynúť s vegetáciou alebo suchými steblami.
CHOVAŤ VÝHRADNE SAMOSTATNE — kanibalizmus — modlivky sú dôslední kanibali; dva jedince (vrátane nymf) v jednom teráriu sa skôr či neskôr navzájom zožerú, a samica niekedy zožerie aj samca pri/po párení (u tohto druhu zhruba pri štvrtine párení, najmä ak je hladná). Preto sa chová vždy len jeden jedinec na terárium.
Ootéka prezimuje a nymfy sa liahnu na jar — samica kladie penovú ootéku so zhruba 100–200 vajíčkami (priemer ~118), ktorá prezimuje chránená izolačnou penou; nymfy sa hromadne vyliahnu až na jar. Pári sa na konci leta a na jeseň, druh má jednu generáciu ročne.
Predáva sa ako prostriedok biologickej ochrany — v domovine je modlivka karolínska cenená ako prirodzený nepriateľ záhradných škodcov a jej ootéky bývajú dostupné aj v záhradníckych centrách ako biologická ochrana proti hmyzím škodcom.
Zvlieka sa zavesená dolu hlavou — pri každom zvleku visí modlivka hlavou nadol a vyťahuje sa zo starej kože, preto potrebuje terárium vysoké aspoň 3× dĺžka jej tela; pri tomto druhu to znamená prakticky ≥20–25 cm.
Dokáže otočiť hlavu takmer o 180° — modlivka je jeden z mála hmyzov s pohyblivou hlavou a binokulárnym (priestorovým) videním; veľké zložené oči a otáčavá hlava z nej robia precízneho vizuálneho lovca z prepalu, ktorý korisť zasiahne bleskovým výpadom ostnatých lapacích nôh.
Obranný „strašiaci“ (deimatický) postoj — pri ohrození sa modlivka vztýči, roztiahne krídla a roztvorí predné lapacie nohy do strán, aby pôsobila väčšie a vystrašila predátora; pritom môže krídlami ticho zašuchotať. Ide o druhú líniu obrany potom, čo zlyhalo maskovanie.
Je to najbežnejšia modlivka Spojených štátov a zároveň štátny hmyz Južnej Karolíny (oficiálne od zákona z 1. júna 1988). Pochádza z juhovýchodných a stredných USA, kde sa v záhradách cení ako prirodzený nepriateľ škodcov — jej ootéky sa tam predávajú aj na biologickú ochranu. Najnápadnejší je jej pohlavný dimorfizmus: samica je zavalitá a má skrátené krídla (takmer nelieta), samec je štíhly a dobre lieta. V chove ide o nenáročnú a dostupnú začiatočnícku modlivku.
Modlivka karolínska dosahuje zhruba 5 až 7 cm — samice bývajú väčšie a robustnejšie (~5–7 cm), samce štíhlejšie a menšie (do ~5 cm). Vyskytuje sa v širokej škále sfarbení — od sivej a hnedastej cez žltozelenú až po jasnozelenú —, čo jej pomáha splynúť s prostredím; nymfy dokážu farbu pri zvleku prispôsobiť okoliu. Telo je štíhle, hlava trojuholníková s veľkými očami a pohyblivá takmer o 180°. Pozor na krídla: u samice sú skrátené a nedosahujú koniec tela, u samca sú dlhé a funkčné.
Záleží na pohlaví. Samec má plne vyvinuté dlhé krídla a dobre lieta — v prírode aktívne vyhľadáva samice. Samica má krídla skrátené tak, že nedosahujú koniec jej zavalitého zadočku, a preto lieta len slabo alebo vôbec. Je to jeden z najnápadnejších určovacích znakov pohlavia u tohto druhu. V teráriu samica zostáva prevažne zavesená alebo šplhá, samec môže byť aktívnejší — terárium preto vždy bezpečne zatvárajte.
Nie — nikdy. Modlivky sú dôslední kanibali: dva jedince (vrátane malých nymf) v jednom teráriu sa skôr či neskôr navzájom zožerú, bez ohľadu na to, ako veľa ich kŕmite. Aj samica po párení niekedy zožerie samca (u tohto druhu zhruba pri štvrtine párení, najmä ak je hladná). Modlivka karolínska sa preto chová výhradne samostatne — jeden jedinec na jedno terárium. Jediná dočasná výnimka je úplne mladé štádium nymf hneď po vyliahnutí pri nadbytku potravy, no aj tie je najlepšie čo najskôr rozdeliť.
Pretože modlivka sa zvlieka zavesená dolu hlavou a pod sebou potrebuje voľný priestor aspoň 2× dĺžku svojho tela, aby sa mohla bezpečne vytiahnuť zo starej kože a vyrovnať telo a krídla. Pravidlo znie: výška terária aspoň 3× dĺžka tela modlivky (a šírka aspoň 2× dĺžka tela). Pre modlivku karolínsku (~5–7 cm) to znamená terárium vysoké aspoň ~20–25 cm (vhodné napr. 20×20×30 cm). V príliš nízkom teráriu sa pri zvleku zdeformuje alebo zahynie — neúspešné zvliekanie je najčastejšou príčinou úmrtia.
Modlivka karolínska je otužilá voči miernym podmienkam — pohodlne znáša izbovú teplotu 22–28 °C a ocení mierne teplejšie miesto cez deň (~25–28 °C); vo väčšine domácností netreba výkonné prikurovanie. V noci môže teplota pokojne klesnúť, nie však dlhodobo pod ~12–15 °C. Vlhkosť stačí mierna, okolo 50–60 %, dosahovaná rosením (pri dobre vetranom teráriu ľahké rosenie raz denne alebo 2–3× týždenne) — modlivka pije kvapky z rosenia. Dôležitejšie než vysoká vlhkosť je dobré vetranie: trvalé dusno a premočenie spôsobuje plesne.
Výhradne živým hmyzom — muchy a bzučivky, cvrčky, krmné šváby; dospelej modlivke možno ponúknuť aj mole či malú kobylku. Pre malé nymfy slúžia vošky a ovocné mušky (Drosophila). Korisť by zhruba nemala presiahnuť polovicu dĺžky tela modlivky. Frekvencia: malé nymfy (L1–L3) kŕmime denne, staršie nymfy a dospelú modlivku každé 2–3 dni (toľko, koľko zje). Mŕtvu korisť modlivka spravidla odmieta — kŕmime vždy pohybujúcim sa hmyzom. Nezožratý živý hmyz po kŕmení odstráňte, aby modlivku v noci nepohrýzol, najmä keď je čerstvo zvlečená a mäkká. Nikdy nepoužívajte hmyz odchytený z plôch ošetrených postrekmi.
Nie. Modlivka karolínska nie je jedovatá a pre človeka je úplne neškodná. Nemá žihadlo ani jed. Pri vyrušení môže zaujať efektný obranný (deimatický) postoj — vztýči sa, roztiahne krídla a roztvorí predné lapacie nohy do strán, aby pôsobila väčšie; v krajnom prípade nebolestivo „klepne“ lapacími nohami, čo nanajvýš spôsobí drobné pricviknutie bez následkov. Je preto vhodná aj pre rodiny s deťmi pod dozorom. Skôr ako o ochrane pred modlivkou treba dbať o ochranu krehkej modlivky pred neopatrnou manipuláciou.