Empusidae (modlivkovité — Empusidae)
Modlivka pernatá je z hľadiska ľudského sluchu prakticky nemý živočích — ako hmyz nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu v zmysle stavovcov. Niektoré statnejšie modlivky (napr. modlivka zelená) dokážu pri obrannom „deimatickom“ predvedení roztiahnuť krídla a vydať tiché šuchotanie či sykot stridiláciou (trením ostňov krídel o bruško), no štíhla Empusa má tento prejav výrazne redukovaný a v praxi je takmer nehlučná. Najnápadnejšou „rečou“ tohto druhu je vizuálny prejav: pri vyrušení sa modlivka môže napriamiť, mierne nadvihnúť predné nohy a zaujať hrozivý postoj, prípadne ukázať kontrastne sfarbené spodné články bruška — no spolieha sa hlavne na maskovanie a znehybnenie, nie na zvuk. Ďalšie zvuky v teráriu sú čisto mechanické a veľmi tiché: jemné šuchotanie pri liezaní po vetvičkách a sieťke a slabý šelest krídel pri ojedinelom lete samca. Žiadny z týchto prejavov nie je hlasom a všetky sú prakticky nepočuteľné. V domácnosti je preto modlivka pernatá úplne tichý spolubývajúci, vhodný aj do spálne či detskej izby.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Nymfy L1–L3 (najmenšie) | Octomilky Drosophila (melanogaster, neskôr hydei) — živé, primeranej veľkosti | 2–4 octomilky naraz | každý 1–2 dni; nezožratú korisť odstrániť |
| Väčšie nymfy | Muchy, menšie cvrčky, drobné šváby (živá korisť do ~⅔ dĺžky tela) | 1–2 kusy koristi | každé 2–3 dni; pred zvliekaním modlivka jesť prestane |
| Dospelec | Muchy, mole, cvrčky, menšie šváby (živá korisť do ~⅔ dĺžky tela) | 1–2 kusy koristi | každé 2–4 dni podľa kondície; samice o čosi viac |
| Voda / údržba | Jemné orosenie steny a vetvičiek (modlivka sa napije z kvapiek), odstránenie zvyškov koristi | — | orosenie 1–2× týždenne, medzi orosením nechať preschnúť |
Modlivka pernatá prechádza neúplnou premenou (hemimetabólia) — z vajíčka sa liahne nymfa, ktorá sa na dospelca podobá a postupným zvliekaním dorastá (nemá štádium kukly). Párenie prebieha na jar (apríl – jún), krátko po dosiahnutí dospelosti. Samce nachádzajú samice pomocou feromónov a vďaka periastým tykadlám, ktoré sú na zachytávanie pachu mimoriadne citlivé, a za samicami lietajú. Empusa je výrazne pokojnejšia ako niektoré agresívne modlivky a sexuálny kanibalizmus (zožratie samca samicou) je pri nej menej obvyklý než napríklad pri modlivke zelenej, no v chove je rozumné samca po párení oddeliť a samicu vopred nakŕmiť.
Oplodnená samica kladie ootéku — penovitý, rýchlo tvrdnúci obal, v ktorom je chránená skupina vajíčok — na vetvičku, steblo či kameň. Ootéka Empusy je menšia a jemnejšia než u mnohých iných modliviek. Vajíčka sa v teplom letnom období vyvíjajú pomerne rýchlo a o niekoľko týždňov sa z ootéky vyliahnu drobné nymfy. Samica môže počas života naklásť viac ooték. V chove sa ootéka inkubuje pri teple a skôr suchej, dobre vetranej atmosfére s občasným jemným orosením; nadmerné vlhko ootéku zaplesnie a znehodnotí.
Z ootéky sa naraz vyliahne množstvo drobných nymf (L1), ktoré sa hneď rozliezajú a začínajú loviť najmenšiu korisť (octomilky). Nymfy sa opakovane zvliekajú a s každým zvlekom (instar) rastú a čoraz viac sa podobajú na dospelca — postupne sa formuje kužeľovitý výrastok hlavy a u samcov periasté tykadlá. Nymfy treba čo najskôr rozdeliť do samostatných nádobiek, inak sa navzájom zožerú (kanibalizmus). Chovajú sa pri teple, suchu a dobrom vetraní, s korisťou prispôsobenou veľkosti. Práve cez leto a jeseň nymfy rastú a do zimy vstupujú ako nymfy — to je kľúčová zvláštnosť druhu.
Toto je najväčšia zvláštnosť modlivky pernatej: na rozdiel od väčšiny modliviek, ktoré zimu prečkajú ako ootéka (vajíčka), Empusa pennata PREZIMUJE V ŠTÁDIU NYMFY. Nymfy, ktoré sa vyliahli predošlé leto, prejdú zimou v pokojnejšom, spomalenom režime pri nižších teplotách a dospelosti dosahujú až na jar nasledujúceho roka. Druh má tak jednu generáciu za rok s pomalým, sezónne rozloženým vývinom. V chove to znamená, že nymfám treba dopriať chladnejšiu zimnú prestávku (nie tropické teplo nonstop) — zodpovedá to ich prirodzenému cyklu a podporuje zdravý vývin do plne vyvinutého dospelca.
Po poslednom zvliekaní (imaginálnom) sa z nymfy stáva dospelá modlivka s plne vyvinutými krídlami a — u samcov — s nápadnými periastými tykadlami a štíhlym telom; samice sú mohutnejšie. Dospelosť pripadá na jar, kedy nastáva párenie a kladenie ooték, čím sa kruh uzatvára. Dospelec žije rádovo niekoľko mesiacov. Dospelé modlivky sa naďalej chovajú jednotlivo, kŕmia primeranou živou korisťou a držia v teple a suchu s dobrým vetraním. Pozorovanie dospelej Empusy pri love a jej dokonalé maskovanie patria k najväčším odmenám chovu tohto druhu.
Modlivka pernatá je v ponuke menej bežná než bežné chovné modlivky (napr. modlivka zelená či ázijské druhy), pretože jej vývin je pomalší a viazaný na sezónny cyklus s prezimovaním nymfy, čo obmedzuje masový odchov. Cena dospelca alebo staršej nymfy sa pohybuje orientačne 20–45 €, mladšie nymfy bývajú lacnejšie. Náklady na samotný chov sú nízke (vyššie sieťkové terárium, vetvičky, krmný hmyz). Druh nie je chránený (nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený, Least Concern), no aj tak kupuj výhradne jedince z legálneho a zodpovedného odchovu od overeného chovateľa — voľne žijúce stredomorské modlivky neodchytávaj.
| Modlivka pernatá (Empusa pennata) | Modlivka zelená (Mantis religiosa) | Modlivka ázijská obrá (Hierodula membranacea) | Modlivka orchideová (Hymenopus coronatus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | samice ~6,5–10 cm, samce štíhlejšie ~6 cm | samice ~6–8 cm, samce ~4–6 cm | ~7–9 cm (telo, bez predných nôh); patrí k najväčším | samice ~6–7 cm, samce menej než polovica |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | dospelec niekoľko mesiacov; jedna generácia za rok | dospelec niekoľko mesiacov; jedna generácia za rok | dospelec niekoľko mesiacov až ~rok | dospelec niekoľko mesiacov |
| Ochrana | bez CITES; IUCN Least Concern (2020) — chov len z odchovu | bez CITES; v SR nie je chránená (od 2021) | bez CITES; bežne chovaná | bez CITES; chovaná, náročnejšia |
| Charakteristika | Aktuálny druh — štíhla stredomorská modlivka (Empusidae) s kužeľovitým výrastkom na hlave a periastými tykadlami samca; pokojný dravec zo zálohy na lietajúci hmyz; ZVLÁŠTNOSŤ: prezimuje ako nymfa; potrebuje teplo, sucho a vetranie | Najznámejšia a najrozšírenejšia modlivka (Mantidae), žije aj v strednej Európe vrátane Slovenska; statnejšia a o čosi „odvážnejšia“ než Empusa, prezimuje ako OOTÉKA; nenáročná, vďačná začiatočnícka modlivka | Mohutná, statná tropická modlivka (Mantidae) z juhovýchodnej Ázie — výrazne robustnejšia a „dravšia“ než štíhla Empusa, zožerie aj veľkú korisť; potrebuje teplo a vyššiu vlhkosť; obľúbená a vďačná chovná modlivka | Nádherná tropická „kvetová“ modlivka (Hymenopodidae) z juhovýchodnej Ázie, ktorá napodobňuje kvet orchidey; extrémny pohlavný dvojtvar (samce maličké); potrebuje teplo a vyššiu vlhkosť, náročnejšia na chov než Empusa |
| Areál | Stredomorie — Pyrenejský polostrov, j. Francúzsko, Taliansko, severná Afrika | Európa (vrátane SR), Ázia, Afrika; introdukovaná v Severnej Amerike | Juhovýchodná Ázia — tropické a subtropické oblasti | Juhovýchodná Ázia — tropické dažďové pralesy |
Príznaky: Modlivka uviazne v starej koži, pokrčené/zdeformované nohy či krídla, „čierne“ špičky končatín, v ťažkom prípade úhyn
NAJČASTEJŠÍ a najnebezpečnejší problém. Vzniká, keď terárium NEMÁ dosť VÝŠKY na zavesenie hlavou dole (treba aspoň 3× dĺžka tela) alebo chýba sieťkový/drsný vrch na zachytenie, prípadne pri úplne nesprávnej vlhkosti. Zabezpeč dostatočnú výšku a drsný vrch, držte stabilné teplo a NIKDY modlivku neruš počas zvliekania. Pri Empuse pozor: príliš VLHKO škodí — druh potrebuje skôr sucho s dobrým vetraním, ale úplné vyschnutie pred zvliekaním tiež prekáža (krátko predtým mierne zvýš orosenie).
Príznaky: Apatia, odmietanie potravy, plesnivé alebo zapáchajúce terárium, zhoršený stav po sérii vlhkých dní
Empusa je stredomorský druh viazaný na TEPLO a SUCHO — trvalo vlhké, dusné a nevetrané terárium je preň nebezpečnejšie než sucho. Zabezpeč výborné krížové vetranie (sieťkové steny/veko), nechaj terárium medzi orosením preschnúť a vyhýbaj sa mokrému dnu. Plesnivé zvyšky koristi a trus pravidelne odstraňuj.
Príznaky: Scvrknuté bruško, znížená aktivita, problémy pri zvliekaní, modlivka „hľadá“ vlhkosť
Aj suchomilný druh potrebuje prístup k vode — modlivka sa však nepije z misky, ale z KVAPIEK po orosení. Oros jemne stenu a vetvičky 1–2× týždenne tak, aby sa modlivka mohla napiť, no terárium potom nechaj preschnúť. Pred zvliekaním orosenie mierne zvýš. Nikdy nenechaj modlivku trvale v mokre ani úplne bez prístupu k vlhkosti.
Príznaky: Polámané/chýbajúce nohy, poškodené krídla, neschopnosť normálne liezť a loviť
Modlivka má štíhle, krehké telo a dlhé nohy. Manipuluj s ňou VŽDY pokojne a nízko nad mäkkým povrchom, nikdy ju nechytaj zhora ani za telo, neťahaj za nohy ani tykadlá — vlož ruku/štetec pod ňu a nechaj ju samú prejsť. Pád z výšky alebo hrubé zaobchádzanie vedie k trvalému poškodeniu, ktoré sa zahojí nanajvýš pri ďalšom zvliekaní (a u dospelca už vôbec).
Príznaky: Náhle chradnutie, hnačka/tekutý trus, regurgitácia, úhyn po skŕmení podozrivej koristi (riziko strunovcov)
Hmyz odchytený vonku môže niesť parazity (napr. strunovce – Nematomorpha), choroby alebo rezíduá pesticídov, ktoré modlivku zabijú. Kŕm preto výhradne KRMNÝM hmyzom z čistého odchovu (octomilky, muchy, cvrčky, šváby) primeranej veľkosti. Vyhni sa mravcom a hmyzu s chemickou obranou. Korisť nikdy nedávaj väčšiu než ~⅔ dĺžky tela modlivky.
Kužeľovitá hlava — odtiaľ „conehead“ — modlivka pernatá má nezameniteľný kužeľovitý výrastok na temene hlavy (tzv. processus), vďaka ktorému dostala anglické meno conehead mantis; spolu so štíhlym, pretiahnutým telom pôsobí ako kúsok suchej vegetácie.
Samce s periastými tykadlami — samce nesú nápadné perovité (pektinátne) tykadlá, ktoré sú mimoriadne citlivé na feromóny samíc — pomáhajú im nájsť partnerku aj na veľkú vzdialenosť; samice majú tykadlá jednoduché.
Prezimuje ako NYMFA — výnimka medzi modlivkami — zatiaľ čo väčšina modliviek prečká zimu ako ootéka (vajíčka), Empusa pennata zimu prežíva v štádiu nymfy a dospelosti dosahuje až na jar; má jednu generáciu za rok.
Štíhly dravec zo zálohy — je to sit-and-wait predátor: nehybne, dokonale zamaskovaný číha na vegetácii a bleskovo vymrští ostnaté predné nohy, ktorými korisť prepichne medzi tŕne; loví hlavne lietajúci hmyz — muchy a mole.
Majster maskovania s premenlivým sfarbením — sfarbenie sa pohybuje od zelenej cez hnedastú až po ružovkastú a slúži na dokonalé splynutie so suchou vegetáciou; modlivka navyše napodobňuje knísanie vetvičky vo vetre.
Pokojná a vďačná v chove — patrí k najpokojnejším modlivkám: je pomalá, len zriedka sa bráni a takmer nikdy nehryzie, preto je obľúbená aj u začínajúcich teraristov (ktorí zvládnu teplo a sucho).
Teplo a SUCHO, nie vlhko — ako stredomorský druh potrebuje teplo (~25–30 °C cez deň), sucho a výborné vetranie; trvalé vlhko a dusno je preň nebezpečnejšie než sucho — to je opak nárokov mnohých tropických modliviek.
Výška dôležitejšia než šírka — na bezpečné zvliekanie hlavou dole potrebuje terárium s výškou aspoň 3× dĺžka tela a so sieťkovým/drsným vrchom; nedostatok výšky je najčastejšou príčinou zdeformovaných nôh.
Prakticky nemá hlas a takmer sa nebráni zvukom — modlivky nemajú hlasivky; niektoré statné druhy pri obrane roztiahnu krídla a vydajú tichý sykot stridiláciou, no štíhla Empusa má tento prejav výrazne redukovaný a spolieha sa hlavne na maskovanie a vizuálny hrozivý postoj.
Nie je chránená, IUCN Least Concern — druh nie je v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern, hodnotenie 2020); je široko rozšírený v Stredozemí, hoci miestami nie je hojný — do chovu patrí jedinec z odchovu, nie z prírody.
Podľa kužeľovitého výrastku na hlave (processus), ktorý dal druhu anglické meno conehead mantis, a podľa štíhleho, pretiahnutého tela, ktoré napodobňuje suchú vegetáciu. Druhým neklamným znakom sú u samcov nápadné perovité (pektinátne) tykadlá; samice sú mohutnejšie a majú tykadlá jednoduché. Sfarbenie býva zelené, hnedasté až ružovkasté. Samice dorastajú približne 6,5–10 cm, samce sú menšie a štíhlejšie (okolo 6 cm). Patrí do čeľade Empusidae (rad Mantodea, modlivky).
Najväčšou zvláštnosťou je, že prezimuje ako NYMFA. Väčšina modliviek prečká zimu vo forme ootéky (vajíčok) a nymfy sa liahnu až na jar — Empusa pennata to robí naopak: nymfy sa vyliahnu cez leto, cez zimu prežijú ako nymfy a dospelosti dosahujú až na jar. Má teda jednu generáciu za rok s pomalším, sezónne rozloženým vývinom. V chove to znamená dopriať nymfám chladnejšiu zimnú prestávku, nie tropické teplo nonstop. Druhou zvláštnosťou sú periasté tykadlá samcov a kužeľovitá hlava.
Je to výhradne dravec, ktorý loví živú korisť zo zálohy a reaguje hlavne na pohyb. Veľkosť koristi prispôsob veľkosti modlivky (max. ~⅔ dĺžky tela): najmenšie nymfy (L1–L3) kŕm octomilkami (Drosophila), väčšie nymfy a dospelce muchami, molami, cvrčkami či menšími švábmi. Empusa zvlášť dobre reaguje na lietajúcu korisť (muchy, mole). Nepreháňaj množstvo — tento druh nie je nenásytný; ponúkaj korisť každé 2–4 dni podľa veku a kondície a odstraňuj nezožratú korisť. Vodu nedávaj do misky, ale formou orosenia, z ktorého sa modlivka napije. Nekŕm voľne odchyteným hmyzom (parazity, pesticídy).
Jedna modlivka = jedno vyššie terárium (sú to kanibalské samotárky). Dôležitejšia ako šírka je VÝŠKA — aspoň 3× dĺžka tela (orientačne od ~30 cm), so sieťkovým alebo drsným vrchom na zachytenie pri zvliekaní, a s vetvičkami a rastlinami na šplhanie a maskovanie. Teplota ~25–30 °C cez deň s výrazným nočným poklesom (na ~18–20 °C); pred dospelosťou ocení chladnejšiu prestávku (prirodzene prezimuje ako nymfa). Vlhkosť drž nízku až miernu a zabezpeč výborné vetranie — vlhko a dusno sú pre tento stredomorský druh nebezpečnejšie než sucho. Oros 1–2× týždenne a nechaj preschnúť. UV netreba.
Nie je nebezpečná. Modlivky nemajú žihadlo a ich prípadné uhryznutie je pre človeka neškodné; Empusa navyše patrí k najpokojnejším druhom — je pomalá, len zriedka sa bráni a takmer nikdy nehryzie. Pri vyrušení sa môže napriamiť a zaujať hrozivý postoj alebo sa knísať, no spolieha sa hlavne na maskovanie. Dospelec aj väčšie nymfy ochotne prejdú na otvorenú ruku. Pravidlá: nikdy ju nechytaj zhora ani za telo — vlož ruku či štetec pod ňu a nechaj ju samú prejsť; manipuluj nízko nad mäkkým povrchom (krehké telo a nohy), neťahaj za nohy ani tykadlá a nikdy s ňou nemanipuluj pred zvliekaním a počas neho.
Nie je chránená dohovorom CITES a IUCN ju hodnotí ako najmenej ohrozenú (Least Concern, 2020) — je široko rozšírená v Stredozemí, hoci miestami nie je hojná. Aj tak kupuj len odchované jedince z legálneho zdroja a voľne žijúce modlivky neodchytávaj. Rozmnožuje sa neúplnou premenou: samica po jarnom párení nakladie ootéku (penový obal vajíčok) na vetvičku či steblo, z ktorej sa v teplom lete vyliahnu drobné nymfy. Tie sa postupne zvliekajú, cez zimu prežijú ako nymfy a dospelosti dosiahnu na jar. Nymfy treba čo najskôr rozdeliť jednotlivo, inak sa zožerú. Sexuálny kanibalizmus je pri Empuse menej častý než u modlivky zelenej.