Prvé závesné klietky boli používané Číňanmi pre chov hydiny, ktorá s vďaka tomuto nemohla konzumovať svoj trus a pokazené zvyšky potravy. Napriek všetkým výhodám tohto dizajnu sa Európe vo väčšine prípadov stále stretávame s klasickými priechodnými voliérami. Medzi zásadné výhody závesných ubikácií patrí:
Menšia spotreba materiálu. Zväčša sa dá takéto zariadenie umiestniť na akomkoľvek podklade. Dajú sa ľahko premiestňovať. Bez problémov sa navyše dajú vybudovať aj na svahu bez potreby výraznej úpravy terénu.
Trus a zvyšky potravy sa dostávajú okamžitej mimo dosah našich chovancov, čo podstatne znižuje riziko nákazy patogénmi. Páry, ktoré navyše zle znášajú čistenie ubikácie počas hniezdenia, nemusíme rušiť, pretože pre ne neporiadok pod voliérou nie je nebezpečný. Dno klasických voliér pritom treba čistiť pravidelne.
U závesných ubikácií sa tiež lepšie chránime pred hlodavcami a inými nevítanými návštevníkmi. Stačí na stĺp pripevniť plechové koleso, cez ktoré sa ďalej nedostanú.
Vtáky sa cítia bezpečnejšie, ak vedia, že im do ubikácie pravidelné nikto nevstupuje.
vďaka menším dvierkam je tiež menšia pravdepodobnosť, že nám niektoré z papagájov ulietne., Niektorí chovatelia považujú za veľké nevýhody závesných ubikácií zložité vymenovanie bidiel a čistenie drôteného dna. Tieto problémy sú však ľahko riešiteľné. Ak umiestnime dvierka na čelnej či zadnej strane voliéry, ľahko na bidla dosiahneme. Ešte lepšie pre manipuláciu je dvierka umiestniť na dne ubikácie, čím na dne voliéry praktický stojíme. Riziko, že nám vtáky pri údržbe takto uniknú, je minimálna, pretože sa vždy drží v hornej časti ubikácie bane nezletávajú. Pletivové dno sa dá bez problémov vyčistiť napr. drôtenou kefou. Jedinou nevýhodou tohto typu zaradenia je nemožnosť vykurovania. Pokiaľ však Výlety nenadväzovali na zimovisko. Tím však ubikácie prestávajú byť mobilné, teda praktické. , V letných mesiacoch má trávnatý porast pod zariadením tendenciu vrastať dovnútra skrz pletivo. Tomu je treba zabrániť, inak stráca vyvýšené dno zmysel, pretože vták trávu pokaká so svojim trusom a potom príde ľahko s ním do kontaktu. Aby sme vtáky nerušili kosačkou, je možné porast prekryť plachtou nasypať na ňu piesok. , Bloky voliér sa dajú postaviť na kovové alebo plastové stĺpy. Drevené materiály začnú čoskoro hniť, sú teda dočasným riešením. Stojné nohy je treba zabetónovať alebo k sebe navariť do kríža, aby bola konštrukcia samonosná. Zadnú časť voliéry zastrešíme napr. vlnitým plechom, event. inou ľahkú krytinou. Vtáky sú tak chránené pred nepriaznivým počasím a v prednej časti si naopak môžu užívať dažďa aj slnečných lúčov., Vnútorné ubikácie môžu byť zavesené na strope pomocou reťaze alebo háku. Podlaha tu by mala byt vybetónovaná a ak možno i vydláždená. Nečistoty sa dajú potom opláchnuť hadicu, popr. wapkou. Niektorí chovatelia majú u stresujúcich vtákov uprostred prepážku, za ktorú sa môžu schovať papagáje. , Vtáky sa potrebujú často a pravidelne kúpať. Vo vonkajšom výlete je ideálne použiť rosiaceho zariadenia, ktoré Však vo vnútorných priestoroch nie je natoľko praktické. Preto tu do ubikácií umiestnime misky na kúpanie alebo použijeme ručný rozprašovač. , Rosiacej zariadenie umiestnime vždy až nad strop ubikácií. Zapíname ho raz (v letných dňoch aj viackrát) denne na niekoľko minút. Voda navyše rozmočí zaschnutý trus a iné nečistoty, čo nám značné uľahčí čistenie. Zvyšnú špinu odstránime wapkou, popr. drôtenou kefou., Ak nám k voliéram chodí škodná, odporúča sa použiť nylonovú sieť. Je ľahká, pevná môže slúžiť zároveň ako poistka proti úniku chovancov, ktorí sa v nej zachytia. Ďalšou možnosťou je použitie dvojitého pletiva. Vonkajšia strana pritom môže byť potiahnutá lacnejším zváranými sieťami. Mačky, psy líšky môžeme od voliér odohnať aj tým, že u nich vysadíme bylinu Coleus canina, popr. nejakou jej vyšľachtenú odrodu. Táto rastlina tak páchne, že sa k nej žiadne zo zmienených zvierat neodváži priblížiť. Ľudia ju pritom necítia, ak sa jej nebudú dotýkať. Bylina vyžaduje slnečné alebo čiastočne zatienené miesto, vysádzame ju okolo zariadenia v dvojmetrových odstupoch alebo do črepníkov, ktoré môžeme presúvať, Postaviť pekne zariadené, ktoré sa nám bude hodiť na záhradu, je tak trocha umenia. Niektoré také stavby sú naozaj okrasou. Pri projektovaní dizajnu Samozrejme nesmieme zabudnúť aj na praktickosť údržby zariadenia. , Nápomocné môžu byť nápomocné aj rôzne počítačové programy. Niekedy nie je od veci sa poradiť s remeselníkmi, ktorí Vám povedia aké hlboké základy vybetónovať, Aký sklon by mala mať strecha atď. Architekt potom môže pomôcť lepšie zakomponovať Vaše voliéry robiť prostredia záhrady. Všetko záleží na našich finančných možnostiach., Zariadenie vyzerá asi najlepšie, ak sú voliéry zastavané v blokoch. Platí to ako pre Klasické priechodzie, tak pre závesné ubikácie. Niektorí chovatelia sa snažia ušetriť Medzi jednotlivými voliérami používajú jednoduché pletivo, čo sa Vám však môže vypomstiť. Hniezdiace páry sú často veľmi agresívne bojujú medzi sebou cez pletivo. Často potom dochádza ku zraneniam, pri ktorom môžu prísť o prst alebo si dokonca aj porania zobák. Pletivá by mala byť vzdialená 5cm alebo lepšie 7,5 cm. Riešením je samozrejme tiež miesto pletiva použiť pevnú nepriehľadnú priehradku. Niekedy je to riešenie nevyhnutné, pretože sa inak sa páry vzájomne rušia a nezahniezdia., Vo vnútornej časti nezabudnime pletivom zakryť pravidelné zdroje svetla a tepla, ktoré by vtáky mohli rozobrať dostať sa k elektrickým rozvodom.